Do špecializovaných laboratórií oddelenia lekárskej bakteriológie, bakteriologických zbraní a bioterorizmu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Banská Bystrica v stredu 6. februára 2013 doručili na vyšetrenie pracovníci banskobystrického Hasičského a záchranného zboru podozrivú balíkovú zásielku z pošty  Selce.

Stalo sa tak po tom, čo im v súlade s relevantnými legislatívnymi postupmi túto skutočnosť oznámili pracovníci pošty. Poplach na pošte v Selciach vyvolal v stredu ráno neznámy biely prášok, ktorý sa počas štandardnej manipulácie vysypal z jedného balíka. Na miesto krátko po siedmej ráno dorazili hasiči.  Päť ľudí, ktoré prišli do styku s vysypaným práškom, zostalo v dočasne karanténe, pokiaľ sa nepotvrdí prítomnosť nebezpečnej látky.

Špecialisti HaZZ podľa predpisov zabezpečili materiál a v bezpečnej prenosnej nádobe ho transportovali do laboratória banskobystrického RÚVZ. Krátko pred 12:00 hod. potvrdila vedúca oddelenia molekulárnej biológie RNDr. Lucia Maďarová, že na základe molekulárno-biologického vyšetrenia nebola preukázaná prítomnosť bacillus anthracis  (bacil antraxu). Definitívny výsledok po kultivačnom vyšetrení bude známy vo štvrtok. Balík obsahoval bezlepkové potraviny a adresát sa už o svoju očakávanú zásielku prihlásil.

Antrax (sneť slezinná, uhlák)

Základná charakteristika: antrax je choroba spôsobená mikróbom Bacillus antracis, ktorá patrí medzi zoonózy. Vyskytuje sa u domácich i divoko žijúcich zvierat, primárne najmä u bylinožravcov a to kôz, oviec, hovädzieho dobytka, koní a ošípaných. Ľudia sú obyčajne infikovaní pri kontakte s chorými zvieratami alebo kontaminovanými produktmi zo zvierat. Najbežnejšie sa infekcia prenáša na ľudí kožnou cestou, veľmi zriedka respiračnou alebo gastrointestinálnou.

Pôvodca nákazy

Bacillus antracis je veľká Gram-pozitívna sporulujúca tyčinka. Vegetatívne formy mikróbu sa menia na spóry len za prístupu vzduchu, t.j. len v otvorených mŕtvolách zvierat. Spóry sú veľmi odolné voči vonkajšiemu prostrediu, v zemi prežívajú niekoľko desaťročí. Na povrch sa z pôdy dostávajú  za pomoci dážďoviek, alebo pri narušení pôdy (napr. pri meliorácii), kde ich skonzumujú  a nakazia sa zvieratá. Spóry na povrchu pôdy hynú pri ožiarení slnečným žiarením zhruba do 24 hodín.