Zápas o nový územný plán mesta pokračuje aj po novembrových komunálnych voľbách. Primátor Ján Nosko, pre ktorého je tento strategický územnoplánovací dokument spolu s nadväzujúcim Plánom hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) mesta k čerpaniu eurofondov na najdôležitejšie investície hlavnou prioritou, musí nájsť v 31-člennom zastupiteľstve minimálne 19 poslancov na jeho schválenie.

11 rokov prác na novom územnom pláne mesta za vyše 300.000 €

Nový územný plán (ÚP) mesta Banská Bystrica pripravovali odborníci od roku 2003 a práce na ňom stáli mestskú pokladnicu viac ako 300.000 €. Pri rozhodovaní o spôsobe jeho spracovania vtedajší hlavný architekt mesta a tvorca dodnes platného územného plánu mesta z roku 1976 Ján Kupec navrhol na tú dobu ojedinelý systém dvojkolovej súťaže, ktorý schválila aj Slovenská komora architektov (SKA) ako vzorový pre ostatné veľké slovenské mestá.

V prvom kole sa mala vypísať široká otvorená súťaž ideových návrhov o filozofii a vízii nového územného plánu, víťaz ktorej by však nebol automaticky zhotoviteľom územnoplánovacej dokumentácie. Toho by určilo až 2. kolo obchodnej súťaže a vybratý spracovateľ ÚP by bol viazaný prijatou víziou rozvoja mesta z prvého kola. Ten Kupcov návrh však neprešiel v zastupiteľstve o jediný hlas, keď nenašiel podporu ani medzi banskobystrickou architektonickou obcou (neskôr si ho osvojilo družobné mesto Hradec Králové).

Zvíťazilo tvrdo presadzované poňatie poslankyne Ľudmily Priehodovej z Banskobystrickej alternatívy, aby sa vraj kvôli urýchleniu prác išlo hneď na obchodnú súťaž na výber spracovateľa, ktorej víťazom sa stala bratislavská firma AUREX. Podľa predstáv niektorých vtedajších poslancov mal byť nový ÚP hotový už koncom roka 2006.

Na margo takto zvoleného postupu prác, ktorý uznávaný architekt Ján Kupec prirovnal k nákupu toaletného papiera,  sa hodí citát z periodika SKA:

„Porovnávať polmaratón a gymnastiku rovnakou metódou je nezmysel, preto sa pri behu hodnotí čas a pri gymnastike technika a estetický dojem. Ak by sme tieto formy súťaže vymenili, vyhral by najladnejšie hopkajúci, hoc aj posledný maratónec a gymnastka, ktorá prebehla po kladine najrýchlejšie. Obchodná súťaž a súťaž návrhov vedú k iným výsledkom a všetky argumenty hovoria, že v oblasti architektúry je možné vybrať toho najlepšieho iba súťažou návrhov.”

Mestské zastupiteľstvo schvaľuje nový ÚP od mája 2014

Do zastupiteľstva sa napokon výsledný návrh nového ÚP dostal až v máji 2014, ale poslanci ho dodnes neschválili. Nestačili ani záväzné stanoviská nadriadených orgánov  –  Ing. Jany Mylbachrovej z banskobystrického Okresného úradu  a riaditeľky odboru územného plánovania Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ing. arch. Želmíry Kalinovej, podľa ktorých bol vydaním súhlasného stanoviska podľa  § 25 Stavebného zákona celý proces vypracovania a pripomienkovania návrhu ÚP mesta overený a ukončený.

Poslanci majú iba dve možnosti – predložený návrh schváliť alebo neschváliť. V druhom prípade sa celý proces prípravy nového ÚP mesta vráti na samý začiatok k zadaniu a práce začnú odznova. Pokiaľ existujú výhrady k niektorým častiam návrhu ÚP, môžu sa riešiť po jeho schválení zmenami a doplnkami.

Najväčším odporcom nového územného plánu mesta je dnes už 9-členný poslanecký klub Banskobystrickej alternatívy, ktorý podmienil jeho podporu vypustením niektorých sporných častí, ktoré nazývajú stavbami. Podľa hlavného architekta mesta Ľubomíra Kelemana však územný plán nie je o stavbách, ale o dohode na funkčnom využití územia mesta, preto z neho nemožno robiť trhací kalendár.

Banskobystrická alternatíva je proti

Predseda poslaneckého klubu BBA Vladimír Pirošík na svojom blogu uviedol:

„Celé dlhé mesiace tu počúvam mantru, ako musíme bezodkladne prijať nový “betonársky” územný plán a následne PHSR, aby sme vôbec mohli čerpať eurofondy. Tak sme sa teda na to s kolegami z BBA pozreli hlbšie, prešli sme všetky možné paragrafy a zistili sme, že to tak nie je. Že na to, aby Mesto mohlo čerpať eurofondy, netreba nový územák, stačí úplne aj starý (bez vodných elektrární, bez Hotela SNP, bez výstavby na Urpíne,…).To len nedočkaví betónoví lobisti a ich úradnícki poskokovia zavádzajú verejnú mienku a spájajú dve nesúvisiace veci.“

Z tábora BBA dokonca zaznievajú hlasy o ich údajnom vydieraní tvrdeniami odborníkov, že prijatie územného plánu je potrebné pre prijatie PHSR a ten je zasa nutný k čerpaniu eurofondov. Podľa alternatívnych poslancov sú to bludy. Niektorí idú až tak ďaleko, že odborné vyjadrenia  považujú za konštrukcie záujmových skupín, ktoré by mali prosperovať z kontroverzných stavieb.

Odborníci: Bez schváleného ÚP a PHSR nemožno čerpať eurofondy na nové investície mesta

Podľa zákona č.539/2008 Z.z. v platnom znení o podpore regionálneho rozvoja sa jeho podpora vykonáva podľa troch základných dokumentov: národnej stratégie regionálneho rozvoja SR, programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku a obce. Jedným zo zdrojov finančného zabezpečenia podpory regionálneho rozvoja sú finančné prostriedky z Európskej únie.

V §8 tohto zákona sa  doslova uvádza:

„Schválenie programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce a príslušnej územnoplánovacej dokumentácie, ak jej spracovanie vyžaduje osobitný predpis, je podmienkou na predloženie žiadosti obce o poskytnutie finančného príspevku zo štátneho rozpočtu a z doplnkových zdrojov (grantov a eurofondov).“

Odborníci na územný rozvoj a eurofondy sa opierajú iba o zákonný rámec, z ktorého jednoznačne vyplýva,  že dôležité investície mesta vo verejnom záujme musia byť zahrnuté v platnom územnom pláne a premietnuté v strategickom dokumente PHSR. Na základe toho potom môžu súčasné samosprávy žiadať financie z grantov a štrukturálnych fondov EÚ v novom programovacom období 2015-20.

Preto banskobystrický primátor Ján Nosko kladie dôraz na včasné schválenie ÚP a PHSR:

„S europrojektmi mám svoje skúsenosti, viem ako bežia, tam treba v meste skutočne zapracovať. Banskej Bystrici patrí miesto tretieho metropolitného centra. Naplniť túto víziu sa dá len tak, že sa prijmú strategické dokumenty. Okrem rozpočtu je to územný plán mesta a plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Pracovalo na ňom množstvo odborníkov, ide o rozsiahly materiál, ale keď sa z neho vyextrahujú priority, tie dajú esenciu toho, akým smerom sa má Banská Bystrica uberať. Prioritami je riešenie zamestnanosti, dopravy a školstva, Verím, že nájdeme spoločnú reč s poslancami, dokážeme tieto dokumenty schváliť a posunieme mesto dopredu.“

Ako sa zdá, nie všetci poslanci MsZ chápu problém previazania ÚP a PHSR s eurofondmi z odborného hľadiska, ale vnášajú do tohto procesu vlastnú politiku, hoci ide o investície do rozvoja mesta, ktoré budú slúžiť občanom.  A pritom sa vôbec nejedná o vodné elektrárne, Hotel SNP či výstavbu na Urpíne…