Za ostatných päť rokov sa na Slovensku zaznamenal stúpajúci trend vo výskyte hnačkových ochorení spôsobených vírusmi. V roku 2011 bolo hlásených  vyše 6 tisíc prípadov  vírusových hnačkových infekcií, z ktorých vo viac ako 4 tisíc prípadoch  bol za ochorenie zodpovedný rotavírus a za vyše tisíckou diagnostikovaných prípadov  norovírus.

Od začiatku tohto roka podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR zaznamenali odborníci už viac ako 1400 prípadov norovírusových ochorení, z toho najviac v Trenčianskom (523) a najmenej (37) v Banskobystrickom kraji. Norovírusy spôsobujú akútne hnačkové ochorenia, ktoré je sprevádzané zvracaním, bolesťami brucha, kŕčmi brucha, nezriedka aj bolesťami hlavy, horúčkou, či zimnicou. Inkubačná doba je 12 až 48 hodím, pričom samotné ochorenie odznieva pomerne rýchlo- za 12 až 60 hodín a nezanecháva trvalejšie zdravotné následky. Ojedinele však môže dôjsť k ťažkej dehydratácii pacienta, čo môže  najmä u starších osôb, či ľudí, vysilených inou chorobou, viesť až k smrti.

Norovírus bol prvý krát dokázaný elektromikroskopickými metódami v roku 1978 a dnes je známych približne 20 rôznych jeho genotypov. „ Na Slovensku diagnostikujeme norovírus ostatných 10 rokov.  V rámci diferenciálnej diagnostiky hnačkových ochorení, kde sa predpokladá infekčný pôvod, sa totiž len postupne rozširovalo spektrum vyšetrovacích metód. Najprv to boli len bakteriálne metódy, ktoré boli založené na kultivácii baktérií na rôznych pôdach a tak sa potvrdzovala etiológia salmonelóz, šigelóz, kampylobakterióz, hnačiek spôsobených enteropatogénnymi E. coli,  a inými baktériami. Ostávala však veľká skupina hnačkových ochorení, ktorých pôvod bol neobjasnený, hoci klinický priebeh jasne napovedal, že sa tam jedná o infekčnú etiológiu (pôvod). Postupne sa zisťovalo čo môže byť príčinou týchto ochorení a vlastne zavedením nových metodík na dôkaz vírusových  agens (pôvodca nákazy, príčina chorobného procesu), ktoré tak isto môžu spôsobiť hnačkové ochorenia, sa aj na Slovensku potvrdila prítomnosť norovírusov“, konštatuje k téme MUDr. Mária Avdičová, vedúca odboru epidemiológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ).

Podľa nej aj vo svete sú najčastejším pôvodcom vírusových hnačkových ochorení rotavírusy, ktoré postihujú hlavne detskú populáciu a majú aj závažný priebeh hlavne u detí do 2 rokov veku. Nasledujú norovírusy, ktoré spôsobujú klinicky podobné hnačkové ochorenia, ale viac postihujú dospelú populáciu. Norovírusové infekcie sa vyskytujú počas celého roka, no v  miernom klimatickom pásme, kde leží aj Slovensko,  je pre ne typický výskyt v chladnom období roka. Prenos je klasický- prenášajú sa prehltnutím tohto vírusu, ktorý sa buď  dostane do potraviny, ktorá už nie je ďalej tepelne spracovaná, ale najčastejší prenos najmä u norovírusových ochorení je kontakt.

„Chorý človek kontaminuje prostredie, napr. sociálne zariadenie v domácnosti, školách,  škôlkach, nemocniciach, či inom kolektívnom zariadení a ďalší ľudia si znečistia ruky a zanesú si vírus do úst. Tento spôsob šírenia je najčastejší aj na Slovensku, my sme nemali také epidémie, kde by sa dokázalo, že bola kontaminovaná priamo potravina týmito vírusmi, len ojedinele bola strava podozrivá ako faktor prenosu nákazy.  “, objasňuje MUDr. Avdičová.

Podľa odborníkov je veľmi dôležitá, ale aj náročná dekontaminácia prostredia, kde sa norovírus usídli. Je nutné používať také dezinfekčné prostriedky, ktoré účinkujú na vírusy, teda s virucidnými dezinfekčnými prostriedkami (hlavne s obsahom chlóru). Dekontamináciu prostredia je treba robiť kontinuálne, pretože niekto z členov kolektívu môže ďalej vylučovať norovírus, aj keď už nemá zjavné klinické príznaky. „Z toho jasne vyplýva aj spôsob zabránenia infekcie- dôsledná osobná hygiena, umývanie rúk pred jedlom a hygiena prostredia. Iná prekážka pre šírenie  norovírusových ochorení žiaľ zatiaľ neexistuje“, zdôrazňuje na záver MUDr. Avdičová.