Rozhovor s Bystričanmi Jozefom Perďochom a Lenkou Boháčikovou o ich zaujímavom chovateľskom hobby – korytnačkách. V Banskej Bystrici máme vďaka nim európsky unikát: korytnačky – albínov.

Ing. Jozef Perďoch a Ing. Lenka Boháčiková majú dosť netradičný koníček – chovajú korytnačky. Keď sme pri surfovaní po webe narazili na ich webstránku, ani sme netušili, aký zaujímavý rozhovor z toho čoskoro vznikne a že zistíme, že dvaja mladí Bystričania nielen chovajú úplne výnimočné jedince, ale sami odchovali dve mláďatká albino (bielych) korytnačiek, čo je úplná európska rarita. Albinizmus (z lat. albus = biely) je genetická porucha v tvorbe pigmentu. Jeho nedostatok nespôsobuje úmrtie, vo voľnej prírode to však znamená byť ľahšie spozorovateľný predátorom.

Ako ste sa dostali k tejto činnosti? Odkedy sa venujete chovu korytnačiek?
Lenka: V prvom rade by som to necharakterizovala ako činnosť, ale záľubu, alebo v mojom prípade mániu?! Začalo to ešte v detstve, približne v mojich šiestich rokoch. Odvtedy ma fascinuje všetko okolo korytnačiek. Existuje nespočetné množstvo druhov a ich schopnosť prežiť v akýchkoľvek podmienkach je geniálna.
Dodo: Áno, to je pravda. Ja som im nijak zvlášť nevenoval pozornosť, i keď sa mi vždy páčili. Človek im dokáže úplne prepadnúť. Niektoré sú farebné, niektoré splývajú s prostredím, niektoré žijú vo vode, iné na súši, niektoré sú bylinožravé, iné mäsožravé a takto by sa dalo dlho polemizovať. Je to krása!

Po akom dlhom čase sa Vám zbierka rozšírila o nové prírastky? Kedy ste sa začali chovu venovať prakticky profesionálne?
Lenka: Nebolo to tak rýchlo ako by ste sa nazdávali. V sedemnástke prišla odmlka, keď som sa (ne)dobrovoľne vzdala korytnačiek, ktoré prerástli ďalšie akvárium. Vrátila som sa k nim až po štyroch rokoch, keď ma podporil Dodo a tak sme na ne boli už dvaja. Seriózne sme sa začali venovať ich chovu začiatkom roku 2006. Dôležitý bol fakt, že popri štúdiu sme obaja pracovali, inak by sme si to nemohli dovoliť.

Keď sa korytnačka narodí, nie je oveľa väčšia ako 50-centová minca.

S akým druhom ste teda v roku 2006 z chovateľstvom začali?
Lenka: Klasika – vodná korytnačka Trachemys scripta elegans (Korytnačka červenolíca).

Čo hovoria na vašu záľubu rodinný príslušníci?
Lenka: Z mojej strany to pre mamu nebol až taký šok. Dokonca bola tolerantnejšia, ako som sa nazdávala, za čo jej veľmi pekne ďakujem. No a Dodovi rodičia ku všetkému zaujali úžasný postoj. Najviac si to odniesla moja sestra. Viete, predstavte si medzi posteľami 300-litrové akvárium, na stoloch teráriá…
Dodo: Najviac sa zasmejeme s Lenkinou starkou. Staršia generácia je originálna – na každého plaza skríkne „Fuj, had!“. No keď bolo treba, predsudky zahodila a pomáhala najmä s mláďatkami.

Aké druhy korytnačiek chováte v súčasnosti a ktorý z nich je najvzácnejší?
Dodo: V našom chove máme klasický a najrozšírenejší európsky druh suchozemiek Testudo hermanni boettgeri, najväčšiu európsku korytnačku Testudo marginata, krásne sfarbené Geochelone pardalis, medzi raritné korytnačky by som mohol zaradiť indický druh Geochelone elegans a africký druh Malacochersus tornieri.
Lenka: Z vodných korytnačiek chováme druh Macrochelodina rugosa – jedná sa o najväčšie dlhokrčky z čelade Chelidea. Vyskytujú sa v oblasti Novej Guinei, odkiaľ je aj ďalší druh vodných korytnačiek Emydura subglobosa.

Mláďatko druhu Testudo marginata – najväčšej európskej korytnačky

Určite vás to stojí aj veľa času i financií…
Dodo: Časovo to vždy závisí od povahy chovateľa, buď im venuje minimum, alebo maximum voľného času. Keď chovateľ fláka hygienu, kŕmi striedmo, nezabezpečuje vhodné podmienky, vždy sa to odrazí na jedincoch. Práve z tohto dôvodu razíme cestu „od piky“. V našom chove máme 30 korytnačiek, z nich sme v dospelom reprodukčnom veku kúpili iba štyri. Takto si ich vychováme podľa nášho gusta a vieme čo od nich môžeme očakávať. Keď si vezmete, že suchozemská korytnačka dospieva v 7-10 rokoch a vodná v 5 rokoch, je to beh na dlhé trate. Bez trpezlivosti, času a lásky k týmto zvieratám to proste nejde.
Lenka: Investícia do zvieraťa je spravidla najnižšia čiastka. Pri suchozemských korytnačkách je potrebné zakúpiť terárium, misky, substrát, úkryty, osvetlenie, UVA/UVB žiarovky. Zvyčajne sú tieto terarijné komponenty drahšie, ako samotné zviera. Dospelej korytnačke zaradenej do prílohy Cites II. A sa povinne aplikuje pod kožu mikročip, ktorý stojí 20-30 €. S rastom vodných korytnačiek rastú aj finančné nároky. Vhodne zariadená nádrž, filter, ohrievač, vyvážená potrava, a podobne.

Zažili ste počas chovu aj nejaké kuriozity?
Lenka: Korytnačky sú vynikajúci lezci, neraz sa nám stalo, že preliezli plot a naháňali sme ich u susedov. Ani dvakrát väčší plot ako samotná korytnačka nestačí. To vlastne vyvracia tie zažité predstavy, že korytnačky sú pomalé a neobratné.

Z vašej internetovej stránky vieme aj o bielej korytnačke. Môžete nám o nej povedať viac?
Lenka: Minulý rok sme odchovali dve albino mláďatá druhu Emydura subglobosa. Teraz už majú 8 mesiacov a darí sa im výborne. Musím zaťukať na drevo.
Dodo: Je to úplná rarita nielen na Slovensku, ale aj v samotnej Európe o čom svedčí záujem z Nemecka, Španielska, Holandska, Írska, Turecka, Kanárskych ostrovov a ďalších krajín.

Pozn. autora: Albinizmus (z lat. albus = biely) je genetická porucha v tvorbe pigmentu melanínu, ktorý za normálnych okolností dáva sfarbenie pokožke, srsti, očiam a v prípade korytnačiek aj rohovinovým štítkom panciera. Jeho nedostatok nespôsobuje úmrtie, avšak u zvierat môže urobiť z takýchto jedincov ľahšiu korisť pre predátora, vzhľadom na to, že sa nedokážu adaptovať do prostredia a predátor ich ľahšie zbadá.

Korytnačka bez poruchy pigmentu a albino korytnačka.

Mohli by ste ľuďom poradiť, ako začať s chovom korytnačiek? Čo všetko na začiatok potrebujú a podobne?
Dodo: Dôležitý je správny výber druhu. Každý si musí položiť otázku, čo od korytnačky očakáva, kde ju plánuje chovať, aký veľký priestor jej vie venovať. Napríklad taká pardálka dosahuje v dospelosti v priemere 50 cm a nezimuje. Netreba taktiež zabúdať na dlhovekosť (pri zabezpečení vhodných podmienok), ktorá je pre korytnačky charakteristická.
Lenka: Málo ľudí vie, že korytnačky spadajú pod Cites (medzinárodný dohovor, na Slovensku platný od roku 1992), tzn. že chovateľ korytnačiek musí mať pridelené evidenčné číslo, musí prihlásiť jedinca na Obvodný úrad životného prostredia. Korytnačky sú roztriedené do skupín a tried, tie následne definujú ďalšie doklady potrebné na držbu korytnačiek. Čo sa týka samotného chovu to je na dlhé rozprávanie. Snažili sme sa zjednotiť základné informácie na našej stránke: www.korytnackybb.webnode.sk

Existujú na Slovensku aj nejaké združenia chovateľov korytnačiek?
Dodo: Nie neexistujú, je to škoda.

Poznáte v Banskej Bystrici aj iných chovateľov?
Lenka: Problém je v spomínanom Citese. Určite nie sme sami (úsmev) no legálne chovy a odchovy korytnačiek na Slovensku by sa dali zrátať na pár prstoch.

Čo hovoríte na nápad zorganizovať v Banskej Bystrici nejakú výstavu korytnačiek?
Dodo: Nad tým sme sa vôbec nezamýšľali. Občas k nám prídu známi a hlavne deti – pobehujú hore dole, prejavujú záujem. Je to fajn. Nám to stačí. Je to tak istejšie. Nenosíme korytnačky ani na burzy. Veľa zvierat, prevoz, stresy, príprava terárií, akvárií. Je to zbytočné.
Lenka: Jedinou alternatívou by bolo zorganizovať výstavu u nás doma (smiech).

Chceli by ste niečo odkázať čitateľom portálu Bystricoviny.sk?
Lenka: Ale chceli! (úsmev) Chcela by som apelovať hlavne na rodičov: ak dieťa, alebo mladý človek chce chovať plaza, nemajte predsudky a nebráňte mu! Had, agama, leguán, scink, chameleón, felzuma, či korytnačka nie sú o nič horšie, ako zvieratá bežne chované v bytoch, ako sú škrečky, fretky, zajace, sysle, ježkovia či rybičky. Samozrejme je to na vás posúdiť, či to vaše dieťa zvládne, ale naozaj sa zvierat z ríše plazov nemusíte báť.

Na webstránke týchto banskobystrických chovateľov nájdete zaujímavé články z ríše plazov, dokonca v článku „Ako sme ťahali albína hrobárovi z lopaty“ sa dozviete, ako krátko po narodení bojovali o život prvého z dvojice albínov. Lenka a Dodo na ich webe radi poskytnú rady pre chovateľov, stránka obsahuje aj bohatú fotogalériu korytnačiek a vecí spojených s ich chovom.