Je tri mesiace po komunálnych voľbách a mesto Banská Bystrica žije už druhý mesiac v rozpočtovom provizóriu. Podľa rámcového plánu predkladania materiálov mal byť návrh nového rozpočtu mesta na rok 2011 predmetom rokovania mestského zastupiteľstva (MsZ) 22.februára, ale primátor ho presunul na koniec marca.

V médiách zaznelo, že sa tak stalo preto, aby mesto ušetrilo stovky eur na odmenách pre poslancov za účasť na MsZ. Možno by šlo o niečo viac ako dve tisíc eur, ktorých sa však poslanci mohli dobrovoľne vzdať. Okrem rozpočtu MsZ malo rokovať aj o nových parkoviskách v Sásovej, novom územnom pláne mesta či správach z kontrol hospodárenia mesta. Poslanci chceli do programu zaradiť aj ďalšie dôležité sociálno-ekonomických body, ktoré v meste treba akútne riešiť.

Niečo o skutočných príčinách žiadosti o odklad rozpočtu mesta, ktorú 8.februára popri spornom návrhu na priamy odpredaj pozemkov na Slnečných stráňach predkladal mestskej rade primátor, sa dozvedáme z dôvodovej správy k tomuto materiálu:

„Návrh rozpočtu mesta na roky 2011-2013 bol vypracovaný v roku 2010 a prerokovali ho príslušné komisie MsZ, visel na úradnej tabuli a uznesením ho zobralo ho na vedomie bývalé mestské zastupiteľstvo 9.novembra 2010. Odvtedy sa zmenili niektoré východiská:
– štatistické údaje pre výšku podielových daní samospráv v roku 2011
– zmena sociálneho a zdravotného poistenia pre výpočet miezd v roku 2011
– odhad výnosu miestnych daní z reálneho vývoja príjmov k 31.12.2010
– rozpis finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu 2011 pre školy a nepodpísaná novela zákona o financovaní zákl. a stred. škôl.“

Na základe týchto skutočností je podľa primátora a mestského úradu potrebné pôvodný návrh rozpočtu mesta na tento rok dopracovať, opätovne prerokovať vo finančnej komisii MsZ a v mestskej rade. Potom zverejniť na úradnej tabuli mesta, aby sa k návrhu mohli vyjadriť aj občania. Až po tomto legislatívnom procese sa môže návrh tohoročného rozpočtu predložiť na rokovanie mestského zastupiteľstva, najbližšie 22.marca.

V dôvodovej správe je uvedené aj to, že odklad predloženia materiálu má dopad na predĺženie rozpočtového provizória. Samotný primátor Peter Gogola sa začiatkom februára vyjadril takto: „Stav ekonomiky je taký, že keď zaplatíme za komunálne služby, úradníkom výplaty a ďalšie nevyhnutné náklady, už nám nezostane na investície. Cash flow je na nule.„, Za najkritickejšiu časť návrhu nového rozpočtu mesta považuje kapitálové príjmy, ktoré sú kryté hlavne predajmi mestského majetku. Navyše ešte nie je známa reálna výška podielových daní v tomto roku, ktoré tvoria až 70% bežných príjmov mesta. Tá bude jasnejšia v apríli po daňových priznaniach fyzických osôb.

Podľa primátora je už teraz zrejmé, že návrh rozpočtu na rok 2011 bude reštriktívny. Jeho odkladanie však budí dojem, akoby problém nebol len na strane odhadovaných príjmov, ale najmä s krytím výdavkov mesta aspoň na úrovni minulých rokov. Okrem komunálnych vecí a miezd úradníkov sa jedná hlavne o nevyhnutné výdavky na investície vo volebných obvodoch, školstvo, dopravu, sociálne veci, kultúru i šport. V týchto oblastiach sú totiž vždy veľké očakávania občanov bez ohľadu na to, či volili zmenu alebo nie.

Čo vlastne znamená rozpočtové provizórium? V súlade so zákonom č.583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa jedná o spôsob hospodárenia obcí a miest v čase, keď do 31.12. nie je schválený rozpočet na príslušný nový kalendárny rok. Pre mesto Banská Bystrica to znamená, že do doby schválenia rozpočtu na rok 2001 môže každý mesiac čerpať náklady do výšky 1/12 bežných nákladov za minulý rok, ale bez investícií. Výdavky za toto obdobie budú zúčtované so schváleným rozpočtom mesta na rok 2011.

V praxi to znamená, že všetky príjmy za mesiac, ktoré natečú do mestskej kasy, sa môžu použiť iba na bežné výdavky dosahujúce mesačné maximum z minuloročného rozpočtu, vrátane plnenia záväzkových vzťahov napríklad voči bankám a štátu (splátky úverov a pod.). Investičné akcie na tento rok, rovnako ako všetky dotácie a granty, však musí schváliť zastupiteľstvo ako súčasť rozpočtu, až potom sa môžu realizovať. Dalo by sa teda zjednodušene povedať, že počas provizória mesto takpovediac „investične spí“.

Je zaujímavé, že rozpočtové provizórium akoby skôr trápilo opozičných poslancov, než primátora a koaličných poslancov. Predseda poslaneckého klubu SMER-SD Ladislav Topoľský k tomu poznamenal: „Poslancujem už dlho, ale s takouto neschopnosťou vedenia mesta som sa nestretol. Ešte som nezažil, aby muselo byť zastupiteľstvo zrušené z dôvodu, že primátor na rokovanie nestihne pripraviť nielen rozpočet, ale ani ostatné materiály. Je to jeho vizitka.„

Poslanec Vladimír Pirošík z BBA pritom vlani v novembri na margo odloženia schvaľovania rozpočtu mesta pre nové zastupiteľstvo v rozprave poznamenal: „„

Po voľbách okrem väčšiny staronových poslancov prišli úplne noví na čele s primátorom. O novom rozpočte však hovorí skôr opozícia a koalícia mlčí. Pritom je známe, že samosprávy fungujú v režime tzv. trojročného programového rozpočtovania, teda vždy sa prijíma rozpočet na nasledujúci rok aj s výhľadom na ďalšie dva. Keďže nový rozpočet sa schvaľuje do konca predchádzajúceho roka, ešte nikdy neboli na 100% známe základné ekonomicko-sociálne východiská vyplývajúce napríklad zo štátneho rozpočtu či zo skutočných výsledkov hospodárenia za uplynulý rok. Vždy sa jedná o zrelú ekonomickú úvahu s rizikom, že pôvodné predpoklady neboli celkom presné. Veď v priebehu roka sa môže prijatý rozpočet upravovať podľa vývoja skutočnej situácie hospodárenia mesta a vonkajších vplyvov. Iba na začiatku to chce trochu rozumnej odvahy.

Inými slovami je vždy lepšie, keď mesto začína hospodársky rok s riadne schváleným rozpočtom, ako zotrvávať v rozpočtovom provizóriu čo i len mesiac. Zdá sa, že nové vedenie mesta pod Urpínom si túto starú pravdu ešte neosvojilo. Akoby by preň skôr platilo „radšej počkáme do jari“. Alebo ide o obyčajnú absenciu ekonomickej rozvahy bez odvahy presadzovať dôležité strategické ciele? Uvidíme na jar…