Ústavný súd SR v minulých dňoch odmietol sťažnosť skupiny občanov mestskej časti Šalková, v súvislosti s nečinnosťou mesta Banská Bystrica pri odčlenení podľa výsledkov miestneho referenda z roku 1996, ako zjavne neopodstatnenú. Časť Šalkovčanov namietala  porušenie ich základných občianskych práv.

O podaní na Ústavný súd rokovala Občianska rada mestskej časti Šalková už krátko po posledných komunálnych voľbách vo svojej zápisnici č. 1 zo 4.marca 2011: „Občianska rada bola informovaná poslancami o aktuálnom stave kauzy osamostatnenia sa Šalkovej od mesta Banská Bystrica. Jaroslav Kuracina (poslanec) delegoval svojich právnikov, aby pripravili žalobu na mesto Banská Bystrica. Právnici sa majú stretnúť 11.3.2011 s primátorom mesta p.Gogolom a majú rokovať o riešení daného problému.

Predsedníčka OR Šalková Ing. Katarína Petríková v zápisnici č.4 zo dňa 23.mája 2011 sa uviedla: „Pán Bacík (člen OR) informoval o riešení kauzy. Problém je riešený podľa platnej legislatívy. Pravdepodobné je riešenie problému cez Ústavný súd SR.“

To sa aj stalo. Podanie na Ústavný súd SR následne vypracovala advokátska kancelária, ktorú poskytol Šalkovčanom mestský poslanec a miestny podnikateľ Jaroslav Kuracina. Ten pre náš portál vlani uviedol: „V zmysle Ústavy SR je referendum nepremlčateľné,  je to najvyššia forma prejavu vôle ľudu. Keďže požiadavky občanov mestskej časti Šalková boli dlhodobo ignorované, emancipačným snahám sa nemožno čudovať. Šalková je zaťažená 2 kameňolomami, cez obec neustále jazdia preťažené autá voziace štrk na výstavbu severného obchvatu, proti ich vôli sa tu pripravujú nové stavby. Občanom bol vzhľadom na environmentálnu záťaž spôsobenú smetiskom sľúbený aj bezplatný odvoz smetí, toto však bolo v platnosti len prvé dva roky a teraz je odvoz smetí spoplatnený tak, ako všade inde v meste. Občania Šalkovej sa cítia podvedení.“

Faktom je, že v septembri 1996 prebehlo referendum za osamostatnenie Šalkovej, ktorého kladný výsledok zobralo vtedajšie mestské zastupiteľstvo na vedomie a prednostke MsÚ Oľge Snopkovej uložilo začať príslušné správne konanie v zmysle zákona. Petičný výbor, ktorý viedol súčasný člen Občianskej rady Šalková Ján Bacík, to požadoval aj od vtedajšieho primátora Igora Presperína.

Mestské zastupiteľstvo vo februári 2007 schválilo návrh na zmenu katastrálneho územia a odporučilo primátorovi mesta predložiť návrh na začatie katastrálneho konania. K zápisu samostatného katastrálneho územia Šalková do katastra však odvtedy nedošlo. Poslanec Kuracina tvrdí, že to odložil sám primátor, údajne kvôli nedostatku finančných prostriedkov na   vytvorenie nových katastrálnych máp. V roku 1998  nastúpil primátor Ján Králik  a nové zastupiteľstvo. Problém Šalkovej sa už riešil len v súvislosti s výstavbou mestskej skládky, ale  bez odčleňovania od mesta.

Treba dodať, že k referendu o odčlenení mestskej časti Šalková od mesta Banská Bystrica v roku 1996 došlo vo vypätej atmosfére, kedy sa miestni občania bránili umiestneniu novej skládky odpadu v časti katastra Škradno. Skládka sa tam však postavila a slúži celému mestu. Pravdou je aj to, že do Šalkovej následne plynuli z mesta ďalšie investície. V zmysle dnes platného zákona táto mestská časť s cca 1.200 obyvateľmi nespĺňa ani minimálny trojtisícový limit občanov potrebný na odčlenenie. Otázkou je aj to, koľko Šalkovčanov by podporilo referendum o odčlenení v súčasnosti…

Zákon o obecnom zriadení č.369/1990 Z.z. v platnom znení v § 2a ods. (5) o zlúčení a rozdelení obce hovorí toto: „Obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriaci súvislý územný celok, najmenej 3 000 obyvateľov, ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja odčleňovanej časti obce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec.“

Primátor mesta Peter Gogola vlani pre náš portál v tejto súvislosti povedal: „Vnímam oprávnené výhrady obyvateľov Šalkovej, podľa ktorých sa vedenie mesta v predchádzajúcich volebných obdobiach nezaujímalo o problémy ľudí žijúcich v tejto mestskej časti. Ako primátor Banskej Bystrice vyviniem maximálne úsilie, aby som Šalkovčanov presvedčil o tom, že mi na rozvoji tejto časti mesta úprimne záleží. Dôkazom je napr. moja osobná účasť na stretnutí s obyvateľmi v Šalkovej, počas ktorého sme riešili problémy súvisiace s vybudovaním kanalizácie, či malej vodnej elektrárne. Osamostatnenie tejto mestskej časti by som vnímal ako veľmi nešťastné riešenie.“

Dnes je jasné, že snahy časti Šalkovčanov o odčlenenie tejto mestskej časti od mesta sú ústavne nepriechodné. Nepomôže tomu ani evokovanie miestneho referenda spred 16 rokov. Šalková tak zostáva najvýchodnejšou mestskou časťou Banskej Bystrice, kde žije 1054 obyvateľov (stav z roku 2008). Šalková bola kedysi samostatná obec, k Banskej Bystrici bola pripojená v roku 1971. Mesto v šalkovskom katastri pred rokom 2000 vybudovalo veľkú ekologickú skládku odpadu Škradno.

V rámci europrojektu sa tu položila nová kanalizácia. V Šalkovej mestská spoločnosť MBB a.s. v súčasnosti dokončuje priemyselný park s napojením na severný obchvat, onedlho by tu mala začať výstavba malej vodnej elektrárne a pripravujú sa dôležité protipovodňové opatrenia na brehoch Hrona. Z mestského rozpočtu sa v Šalkovej financujú malé investičné akcie prerokované s občianskou radou, ktoré každoročne schvaľuje mestské zastupiteľstvo.