Zástupcovia 15 samospráv sa v stredu 7. decembra 2022 stretli v priestoroch historickej Radnice na Námestí SNP v Banskej Bystrici, kde spoločne opäť jasne deklarovali, že legislatívna nestabilita a prijaté rozhodnutia Vlády SR majú na samosprávy negatívne, ba dokonca až likvidačné dopady.

Daňový bonus z dielne ministra financií Igora Matoviča, ktorý schválili poslanci NR SR na utorkovom zasadnutí, pripraví mestá a obce o 784 miliónov eur príjmov z podielových daní. Aj napriek tomu, že im je počas najbližších dvoch rokov prisľúbená kompenzácia, nebudú tým pokryté všetky výpadky daňových príjmov samospráv. Aby mestá prežili a mohli aj naďalej fungovať, iné východisko, ako zvýšiť dane či poplatky za poskytované služby nie je. Iba ak by niektoré z nich prestali samosprávy poskytovať…

Tak ako minulý týždeň pred budovou NR SR, aj v stredu primátori slovenských samospráv prejavili nespokojnosť s negatívnymi dopadmi legislatívy na rozpočty obcí a miest. Nesúhlasia s tým, ako vláda (ne)komunikuje, ako dokáže prijímať rozhodnutia v neštandardnom legislatívnom procese či v skrátených konaniach, no najmä bez analýz finančných dopadov na samosprávy. Nekoordinované opatrenia vytvárajú popri obrovskom náraste cien energií, rekordnej inflácii a zdražovaní cien tlak na mestské rozpočty.

„Nemôžeme súhlasiť s dočasnými, nepredvídateľnými finančnými pseudo-kompenzáciami, prijímanými v čase prípravy rozpočtov samospráv, ktoré musia byť na rozdiel od toho štátneho vyrovnané, a zároveň musia rešpektovať dopady legislatívy, schválenej na poslednú chvíľu. Toto nie je partnerský dialóg. V dobe, keď sa samosprávy nevedia vysporiadať s dopadmi energetickej a inflačnej krízy, ako aj ďalšími legislatívnymi zmenami, vláda týmto spôsobom naďalej zvyšuje schodky našich  bežných rozpočtov na rok 2023, ktoré paradoxne zákonodarca umožnil výnimkou v rámci zákona o rozpočtových pravidlách kryť úverovými zdrojmi. Predmetný návrh teda opäť zvyšuje náš dlh. Takéto opatrenia dostávajú samosprávy do štádia finančnej kómy, podriadenosti, absolutizmu a centralizmu,“

povedal primátor mesta Banská Bystrica Ján Nosko.

Ján Nosko

Podobne ako Banská Bystrica, aj iné mestá a obce na Slovensku majú veľký problém zostaviť vyrovnaný rozpočet na budúci rok.

„Žiline chýba 10 miliónov eur. Vykompenzovať ich dokážeme internými úsporami, ktoré sú už v tomto momente na hrane akceptovateľnosti. Druhou cestou je zobrať si úver a treťou možnosťou je úprava  miestnych daní a poplatkov, kde budeme upravovať predovšetkým poplatok za komunálny odpad do výšky, ktorú nám stanovuje zákon. Ak štát bude pokračovať v prenášaní ďalších kompetencií na samosprávy bez finančného krytia, a bude schvaľovať opatrenia, ktoré budú financované z rozpočtov samospráv, je to pre mestá ako Žilina neprijateľné,“

uviedol Peter Fiabáne, primátor mesta Žilina.

Peter Fiabáne

Slovenské mestá a obce čaká náročné obdobie. V dôsledku legislatívnych dopadov budú musieť situáciu riešiť nepopulárnymi opatreniami, ktoré zaťažia samotných obyvateľov. Zvýšenie daní, poplatkov v školách, sociálnych službách, redukovanie služieb či škrtanie dotácií sú nevyhnutné kroky preto, aby mohli byť zabezpečené vitálne funkcie samospráv.

„Situácia je zlá aj v Prešove. V dôsledku udalostí posledných mesiacov a povinností, ktoré máme, nie sme schopní financovať mesto. Ak sa minister financií, vláda a parlament rozhodnú pomôcť rodinám tým, že zvýšia daňový bonus a zavedú iné bonusy, znamená to výpadok financií pre nás. Našou jedinou reálnou možnosťou, ako tieto prostriedky vrátiť, je celoplošné zvýšenie poplatkov a daní. Opatrenia, ktoré sa javia z komunikácie Ministerstva financií SR ako prorodinné, sú v konečnom dôsledku antisociálne a postihujú práve tých najchudobnejších,“

dodal František Oľha, primátor mesta Prešov.

František Oľha

V roku 2024 začne platiť dlhová brzda, čo v praxi znamená, že samosprávy budú musieť udržať výdavky na úrovni roku 2023. Mestá a obce tak nevedia, ako majú zabezpečiť ich rozvoj, čerpanie eurofondov, nájsť zdroje na ich financovanie, spolufinancovanie či to, ako čerpať úvery a nájsť prostriedky na ich splácanie. Neistá je aj otázka riešenia historického investičného dlhu na infraštruktúre, ale aj príprava na ďalšie programové obdobie.

„Daňový bonus či valorizácia platov, ktorá je určená štátom, majú pre mesto Partizánske dopad 2,4 milióna eur. V dôsledku týchto rozhodnutí zavádzame vyššie dane a poplatky, avšak je potrebné povedať, že žiaden starosta a primátor tak nečiní svojvoľne. Nepoznám žiadnu európsku krajinu, ktorá by pomáhala rodinám tak, že bude brať samosprávam. Práve samospráva je základom fungovania každého jedného štátu,“

poznamenal primátor mesta Partizánske Jozef Božik.

Jozef Božik

Ustanovenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre rok 2023, daňový bonus, zvýšenie cien plynu a tepla, ako aj ceny za tovary a služby v rámci zmluvných dodávateľských vzťahov znamenajú pre mesto Banská Bystrica navýšenie celkových výdavkov bežného rozpočtu na rok 2023 zhruba o 13,4 milióna eur.

Prezident ÚMS Richard Rybníček na záver zhodnotil aktuálnu finančnú situáciu samospráv slovami:

„Napriek tomu, že sa nám na poslednú chvíľu podarilo v NR SR vyrokovať, že samosprávy dostanú do systému 100 miliónov eur navyše a z energetického balíka 200 miliónov eur tak, aby sa preplácanie energií dialo aj po 31. marci 2023, vďaka čomu budeme môcť ako tak dýchať, ale vôbec to nerieši výpadok príjmov z podielových daní, ktorými sa kryje zvýšený daňový bonus. V systéme totiž stále chýba okolo pol miliardy eur.“

Richard Rybníček

Samosprávy sa preto rozhodli ešte pred schvaľovaním rozpočtov obcí a miest rozhodli hovoriť svojim obyvateľom pravdu o tom, ako to vyzerá s plánovanými príjmami po nekompetentných rozhodnutiach vlády a poslaneckej väčšiny v NR SR a otvorene s nimi diskutovať o tom, aké opatrenia musia prijať, aby zachovali aspoň minimálnu úroveň komunálnych služieb v budúcom krízovom roku.