V sobotu 7.februára 2015 sa dozvieme, ako dopadne v poradí ôsme referendum v samostatnej Slovenskej republike. Doposiaľ bolo úspešné len jedno v roku 2003 o vstupe našej krajiny do Európskej únie.

Aliancia za rodinu vidí ohrozenie prirodzenej rodiny v Európe

U Európanov je rodina a túžba po harmonickom manželstve stále najvyššie medzi hodnotami. Keď sa povie rodina, máme bežne na mysli rodinu postavenú na manželstve muža a ženy, tak ako je to aj momentálne definované v našom zákone o rodine, kde deti majú možnosť vidieť vzory milujúcej mamy a láskavého otca,  kde muž a žena sú si vo všetkom rovní a hoci sú odlišní, dopĺňajú sa a spoločne môžu vytvárať harmonický vzťah nasmerovaný spoločnou cestou.

Podľa Aliancie pre rodinu sa však v poslednej dobe začali objavovať aj iné pohľady, ktoré na prvé počutie znejú ako snahy o riešenie zrovnoprávnenia mužov a žien  či ťažkostí menšín a ich zrovnoprávnenia. Pri hlbšom skúmaní z nich však vedome či nevedome plynú ohrozenia manželstva muža a ženy, jeho výnimočnosti a hodnoty pre spoločnosť, ohrozenia stability rodiny, práv rodičov na slobodnú výchovu detí či práva detí na stabilnú rodinu s mamou a otcom.

Manželstvo je stále viac vnímané ako stereotyp, prežitok či nepotrebný kus papiera, rozvodovosť dosahuje neakceptovateľné hranice, mladí ľudia do vzťahov vstupujú nepripravení a následne z nich odchádzajú zranení. Sú manželstvo a príprava naň naozaj také zastaralé a nepotrebné?

„Sme presvedčení, že manželstvo uzatvorené zodpovedne pred štátnou či náboženskou autoritou ako záväzok a sľub prináša manželom väčšiu istotu, že ten druhý bude doňho nielen na chvíľu zaľúbený, no zostane pri ňom aj v ťažkých časoch. Takýto prísľub vytvára stabilné prostredie pre oboch manželov, ako aj pre ich deti,“

tvrdí Aliancia pre rodinu, ktorá iniciovala februárové referendum.

Pastiersky list biskupov Slovenska

V kostoloch sa v poslednú predreferendovú nedeľu čítal pastierky list, v ktorom biskupi vyzývali veriacich:

„Drahí bratia a sestry, sme pozvaní spolupracovať na uskutočňovaní jedinej a mocnej Kristovej pravdy. Sme pozvaní svedčiť o pravde a dôstojnosti človeka aj teraz, niekoľko dní pred referendom o rodine. Pýtajme sa rodičov a starých rodičov: môžeme sa ľahostajne prizerať na to, ako niekto kazí vaše deti a vnukov? Deformuje ich osobnosť a sexualitu; narúša ich vedomie zodpovednosti v budúcich manželských vzťahoch? Rodičia túžia po deťoch, vnukoch a pravnukoch: pripustíme sexuálnu výchovu detí a mládeže zameranú skôr na zamedzenie počatia, ako na zodpovedné a láskyplné rodičovstvo?“

Na tieto otázky majú dať odpoveď veriaci účasťou na referende o rodine, ktoré iniciovala Aliancia za rodinu s viac  ako štyristotisíc podpismi  občanov pod petíciou. V posledných mesiacoch sa rozpútal boj o naše vedomie a svedomie, preto biskupi apelujú:

„Nie je však práve referendum vyjadrením základného ľudského práva na názor? Dokonca nechýbali ani hlasy, že Slovensko sa týmto referendom odkláňa od údajnej línie Svätého Otca, pápeža Františka. Ako by on odpovedal na otázky nastávajúceho slovenského referenda. Z jeho vyjadrení, ktoré sa opierajú o pravdu Božieho zjavenia, vyplýva jednoznačné áno na všetky položené otázky.“

Podľa biskupov majú ľudia dať „áno“ manželstvu ako zväzku jedného muža a jednej ženy. Jasné „áno“ aj pre zákaz adopcie detí osobám rovnakého pohlavia a napokon tretie „áno“ pre právo rodičov mať pod kontrolou sexuálnu výchovu svojich detí.

Bystričanka si z Írska priniesla príbeh malej černošky Anity

V Írsku prevažujú katolíci nad protestantmi. Od roku 2011 sú v tejto krajine uzákonené registrované partnerstvá. Tohto roku v máji budú Íri vo všeľudovom hlasovaní rozhodovať  o uzatváraní manželstiev medzi osobami rovnakého pohlavia.

Ešte v roku 2007 pôsobila  v Írsku Bystričanka Diana. Pracovala v materskej škôlke pri Wexforde na juhozápadnom pobreží. Od nej sme sa dozvedeli o malej Anitke „Nite“, černošskom dievčatku pochádzajúcom z chudobnej Afriky.

„Do škôlky Nitu vodili dve mamičky Írky, ktoré žili v spoločnej domácnosti  ako partnerky. Bola jedinou černoškou medzi ostatnými deťmi, ale od viacerých sa nelíšila iba farbou svojej pokožky, ale aj svojím nebojácnym vystupovaním. Mala dva roky a vždy prišla ráno čistá a pekne oblečená, čo sa nedalo povedať o všetkých detičkách v škôlke. Bola veľmi zhovorčivá. Nikomu tam nevadilo, že žije v rodine dvoch žien a priznám sa, že aj keď to bolo na tú dobu pre mňa  možno zvláštne, rýchlo som si zvykla,“

spomína Diana z Banskej Bystrice.

Pritom Íri sú hlboko veriaci národ, hrdý na svoju históriu, ale už dávno pred nami tu ľudia nemajú problém s partnerstvami ľudí rovnakého pohlavia. Diana dodáva  „Bolo krásne, keď sa ostatné deti chválili svojimi oteckami a mamičkami, Nitka ich však tromfla vyhlásením, že ona má dve mamičky. Mala som ju veľmi rada, vôbec by ma nenapadlo zamýšľať sa nad tým, že ju vychovávajú dve lesby a malo by to byť niečo nenormálne. Nita bolo šťastné dieťa.“

Z rozhovorov s Anitinými „mamičkami“ sa Diana dozvedela, že obe Írky si osvojili toto černošské dievčatko v Afrike, kde ju ponúkla na adopciu jej matka kvôli obrovskej chudobe, v ktorej žila so svojimi ďalšími deťmi. Stále udržujú s ňou kontakt a raz ročne cestujú aj s malou Anitou za ňou, aby videla, ako sa jej darí v Írsku.

Aj na základe tejto skúsenosti sa Diana ako matka nezúčastní sobotňajšieho hlasovania, pretože podľa nej o výchove detí nemôžu rozhodovať sexuálne alebo náboženské rozdiely a nimi zaťažené skupiny ľudí, ale slobodná vôľa s osobnou zodpovednosťou každého z nás, pričom sú si všetci rovní pred zákonom.

To sú tri pohľady na podstatu rodiny, o ktorej má byť 8.slovenské referendum. Vrátime sa k nemu po sobote, keď bude známy výsledok. Kocky sú hodené…