Nezávislá organizácia Transparency International Slovensko (TIS) hodnotila otvorenosť 8 samosprávnych krajov. Po dvoch rokoch sa opäť prebojoval do čela náš Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK).

TIS hodnotilo kraje od júla do septembra v rámci  projektu „Otvorená samospráva 2013“. Najlepšie obstál  BBSK (65%) pred Bratislavským (52%) a Trnavským samosprávnym krajom (48%). Najhoršie dopadol Trenčiansky kraj (28%). Informácie z krajov sa zbierali cez webové stránky samospráv, prostredníctvom dotazníkov formou žiadosti v zmysle infozákona a cez krajské periodiká. Predtým sa kraje hodnotili naposledy v roku 2011.

Podľa riaditeľa TIS Gabriela Šípoša samosprávne kraje v transparentnosti stagnujú, čo môže súvisieť s menším verejným záujmom o VÚC: „Zarazilo nás, že kraje stagnujú v porovnaní s rebríčkom, v rámci ktorého sme merali 100 najväčších miest Slovenska. Tam bolo minulý rok vidno posun v tom, že veľa miest si zobralo túto agendu za svoju a snažili sa zlepšiť.“

Samosprávne kraje  hospodária ročne s viac ako miliardou eur. Na ich fungovanie prispeje  každý Slovák v priemere okolo 200 eurami. „Pre porovnanie by to bolo šieste najväčšie ministerstvo. Takže peňazí je relatívne veľa a naozaj je problém, ak o to občania nemajú záujem, pretože tie peniaze potom nemusia použiť efektívne,“ dodal Šípoš

Rebríček transparentnosti zostavuje TIS na základe 125 indikátorov v oblastiach prístupu k informáciám, kvality verejného obstarávania, zapojenia verejnosti do spolurozhodovania samosprávy či otvorenosti prijímania zamestnancov.

Najlepšie sa samosprávnym krajom  darilo v oblasti prístupu k informáciám (sedem z ôsmich krajov reagovalo na štyri emailom zaslané infožiadosti v zákonných lehotách), zverejňovania rozpočtu a v informáciách o spravovaní sociálnych zariadení. Na krajských webstránkach  si tak občania ľahko nájdu údaje o poskytovaných službách sociálnych zariadení, o rozpočtovaných príjmoch a výdavkoch VÚC či o výberových konaniach na voľné miesta.

Naopak najviac problémov majú kraje so zverejňovaním informácií o svojich firmách, o procese prijímania zamestnancov do úradov VÚC či s limitovanou účasťou verejnosti na rozhodovaní. Krajom chýbajú aj efektívnejšie nástroje na nahlasovanie nekalých praktík (protikorupčná linka), pričom tento mechanizmus už zaviedla polovica zo 100 najväčších miest Slovenska.