Bystričania môžu nechať letné horúčavy za sebou a  vybrať sa na výlet do okolia Banskej Bystrice trebárs aj s bicyklom. Zaujímavým miestom, kde sa dá príjemne oddýchnuť občerstviť sa a vyraziť na cyklotúry,  je horský hotel Kráľova studňa.

Horský hotel

Nachádza sa v chránenom prostredí Národného parku Veľká Fatra vo výške 1300 m n.m. Ďaleko od ruchu civilizácie, hlboko v srdci prírody poskytuje dokonalé podmienky pre načerpanie duševných aj fyzických síl. Je druhým najvyššie položeným hotelom a tretím najvyššie položeným ubytovacím zariadením Veľkej Fatry, poskytujúcim najvyšší štandard v pohorí.

Prvý turistický objekt na Kráľovej studni vznikol v roku 1927. Zrekonštruovaný hotel s bohatou históriou je známy ako križovatka turistických trás Veľkej Fatry, je významnou zastávkou Cesty hrdinov SNP. Vďaka komplexnej rekonštrukcii, ktorá trvala od septembra 2006 do decembra 2009, ponúka hotel v súčasnosti možnosti ubytovania a doplnkových služieb pre široké spektrum hotelových hostí.

Okolie hotela

Prostredie hotela sa vyznačuje rozmanitou faunou a flórou a čarovnou atmosférou, ktorá upútala ľudí už v minulých storočiach. Výnimočná poloha s jednými z najkrajších výhľadov do Bystrickej, Gaderskej alebo Blatnickej doliny predurčuje tuto nádhernú časť Slovenska pre pešie ako aj cyklistické túry alebo aktívny oddych v prírode.

Medzi vrcholmi Kráľova skala a Smrekov sa nachádzajú bralá Smrekovica, na ktorých začiatku je umiestnený kamenný pamätník z čias SNP a partizánsky bunker. Práve na tomto mieste boj v auguste 2011 oficiálne zriadený symbolický cintorín obetí horských nešťastí Veľkej Fatry – Pamätník obetí hôr.

V blízkosti horského hotela objavíte prameň Kráľovu studňu s neďalekou Kráľovou skalou. Široko otvorenú horskú lúku obklopuje zo západu bizardne roztrhaná hradba skál, na východe vidieť mohutne sa dvíhajúci chrbát Krížnej z vojenským vysielačom na vrchole. Samotná Kráľova skala je vďačný fotografický námet a lezecký cieľ.

Turistické trasy

Cykloturisti sa cez víkendy a sviatky môžu dostať cyklobusom z Banskej Bystrice ráno o 7:30 hod. zo zastávky Strieborné námestie cez Harmanec na Malý Šturec pod hotelom Zlatá studňa. Rozchádza sa odtiaľto množstvo značkovaných chodníkov, ktoré schádzajú do Dedošovej (ďalej Gaderskej) doliny (žltá) a Blatnickej doliny (zelená). Spájajú chatu s Turčianskou kotlinou. Turistu privedú do azda najvďačnejšej oblasti Veľkej Fatry tzv. Bralnej Fatry s dominujúcimi vrcholmi Tlstej, Ostrej, Drienka a ďalších. Táto oblasť  je mimoriadne bohatá na turistické zaujímavosti. Bratia Siakeľovci, rodáci z Blatnice tu nakrúcali prvého „amerického“ Jánošíka. Po nich si to tu zopakoval Paľo Bielik.

Druhým smerom po červenej vedie hrebeňovka najprv na Krížnu a potom cez najvyšší chrbát Veľkej Fatry: Frčkov-Ostredok-Suchý vrch-Kýšky-Ploská na ďalšiu zastávku Chatu pod Borišovom. Na dohľad od červenej značky je salaš pod Suchým vrchom, v ktorom sa dá núdzovo aj prespať. Z Krížnej sa dá namieriť aj smerom na východ – Donovaly cez Rybovské a Prašnické sedlo na Veľký Šturec,

Legenda o Kráľovej studni (prameň 1.325 m.n.m.)

Matej Korvín, uhorský kráľ sa na jednej zo svojich poľovačiek dostal až na najvyššie položený hrebeň Veľkej Fatry. Na rozsiahlych holiach, kde nerástol ani jeden strom, ani krík pásol ovce miestny bača. Kráľ sa ho pýta: „Koľko že máš oviec?“  A ten sa mu posťažoval, že mu chodí na ne čierna obluda. Matej sa usmial a riekol: „Viac ti už nebude ovce strhávať, nože sa pozri, tam ho sluhovia nesú.“

Bača sa kráľovi odmenil tak, že ho pozval pri spiatočnej ceste na pohostenie. Kráľ podotkol: „To mám obedovať tu, na tomto príšernom vetre?“ Bača nelenil a rýchlo konal.

Keď sa kráľ vracal domov, nenachádzal slov. Bača so svojimi valachmi vykopali jamu na výšku chlapa a v nej opekali jahňa. A keď si sadli spolu s kráľom do jamy – žiadny vietor. Ten len fičal nad ich hlavami. „Už pár rokov sa chystám vykopať studňu, aby si každý aspoň pery mohol ovlažiť,“ riekol bača. „Ale tu v jame nie je žiadna voda,“ odpovedal kráľ. „Teraz nie je, ale keď jamu prehĺbim, možno sa i voda objaví,“ vysvetľoval bača. Aj sa tak stalo a miesto dostalo názov Kráľova studňa. (Jozef Tatár: Turčianske povesti)