Mimovládna organizácia Transparency International hodnotila protikorupčné opatrenia a kvalitu poskytovaných informácií v stovke najväčších samospráv na Slovensku. Mesto Banská Bystrica je podľa výsledného rebríčka samospráv druhým najotvorenejším slovenským mestom, hneď za Šaľou a pred Martinom.

Banskobystrický primátor Ivan Saktor za seba i za mestský úrad k tomu uviedol: „Myslím si, že je to výsledok dobrého nastavenia mestského úradu v posledných štyroch rokoch. Začali sme certifikáciou kvality riadenia, potom sme vytvorili klientske centrum a ďalšie informačné možnosti pre občanov, ktorí majú možnosť získať všetky potrebné informácie o činnosti mestskej samosprávy. Som s týmto hodnotením spokojný“.

Toto výborné hodnotenie je spoločným dielom mestského úradu a volených zástupcov občanov. Podľa primátora mesta Ivana Saktora je dôležité, že postupné kroky vedúce k otváraniu sa mesta verejnosti uľahčujú praktický život občanom, urýchľujú rozhodovanie a priebeh správnych konaní na mestskom úrade. Bojovať o to, kto do tohto kontinuálneho procesu vniesol zo strany úradu alebo poslancov viac či menej nových návrhov a opatrení, považuje primátor za zbytočné politikárčenie. Je to spoločný obraz banskobystrickej samosprávy, ktorý zaväzuje všetkých verejných činiteľov, neustále zlepšovali kvalitu efektívnej komunikácie mestského úradu s občanmi.

V teórii správnej komunikácii mesta s občanom sa hovorí o tom, že keď mestská samospráva poskytuje svojim občanom maximum informácií o svojej činnosti, občania sa stávajú menej kritickými voči predstaviteľom mesta a skôr sú pripravení spolupracovať. Naopak, keď majú pocit, že samospráva niečo zatajuje alebo neinformuje, občania sú nespokojní a nedôverčiví, verejnosťou kolujú rôzne fámy a množia sa občianske protesty.

V médiách sa často uvádzal ako príklad transparentnej samosprávy mesto Martin. To si nechalo vypracovať projekt transparentnosti miestnej samosprávy od Transparency International a podľa neho sa riadi. Mesto Banská Bystrica nešlo touto cestou, ale nadviazalo na vlastné skúsenosti z pôsobenia samosprávy po roku 1990 a do svojich záväzných dokumentov a organizačnej štruktúry postupne zaviedlo všetky pozitívne zmeny, ktoré vo vzájomných súvislostiach uľahčujú občanovi komunikáciu s mestským úradom a svojimi volenými zástupcami. Je na ľuďoch, či to vnímajú ako pokrok, alebo si to ešte nevšimli.

Súčasný primátor Ivan Saktor prišiel s projektom klientsky orientovaného úradu, ktorý bude vychádzať z potrieb občanov a im sa prispôsobia mestskí úradníci. 2.februára 2008 tento sľub naplnil zriadením moderného klientskeho centra na prízemí banskobystrického mestského úradu. Možno si mnohí Banskobystričania dnes už nespomenú, čo to boli stránkové dni na úrade, pobehovanie od jedných dverí k dverám a kopec zbytočne strateného času.

Dnes takmer všetky potrebné veci týkajúce sa komunálnych služieb, vrátane zaplatenia poplatkov a daní, vybavíte na jednom mieste. To je otvorené každý pracovný deň od 7:30 do 17:00 (v piatok do 16:00). Navyše mesto získalo aj certifikát kvality riadenia podľa normy ISO 9001:2001. Ten definuje niekoľko kritérií, podľa ktorých musí mesto a jeho jednotlivé časti fungovať s dodržaním potrebnej kvality služieb. Svoju spôsobilosť a funkčnosť podľa certifikátu kvality nemá mesto nastálo, ale musí ho každý rok obhájiť.

K väčšej otvorenosti mesta však bolo treba urobiť viac, najmä v oblasti správy a nakladania s majetkom mesta, ktoré zožalo za posledné roky azda najviac verejnej kritiky. Vďaka spolupráci primátora s poslancami mestského zastupiteľstva a úradom mesto zdokonalilo Zásady hospodárenia s mestským majetkom. Podľa nich sa majetok mesta predáva spravidla cez obchodné verejné súťaže, priame predaje sú už iba ojedinelé a v malom objeme. Využívajú sa tiež elektronické aukcie.

Na internetovej stránke mesta sa pravidelne zverejňujú všetky faktúry za tovary a služby, takže občania-daňoví poplatníci sa môžu priamo dozvedieť, ako hospodári miestna samospráva s verejnými zdrojmi. Nie je problém dostať sa aj k zmluvám medzi mestom a dodávateľmi. V neposlednom rade môžu občania využiť verejnú účasť na rokovaniach mestského zastupiteľstva, kde môžu priamo vystúpiť v tradičnom bode programu „Slovo pre verejnosť“. Rovnako sa môžu priamo stretnúť s primátorom i mestskými poslancami v dohovorenom termíne priamo na úrade.

V praxi sa často využíva zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý umožňuje získať občanom aj dôvernejšie informácie o konkrétnom probléme. Dôležité je verejné pripomienkovanie novej zástavby alebo nového územného plánu, ktorých dokumentácia je kompletne zverejnená na webe. V tejto oblasti došlo k výraznému zlepšenie poskytovania informácií verejnosti.

Mesto rozbehlo aj rozširovanie možnosti bezplatného prístupu k internetu pomocou WiFi systému, čo oceňujú najmä mladí ľudia. Dostupné zóny sú na Námestí SNP, Námestí slobody a Moysesovom námestí. Mesto plánuje osadiť v centre a na sídliskách internetové kiosky, prostredníctvom ktorých budú môcť občania okrem získavania potrebných informácií priamo komunikovať aj s mestským úradom.

Banskobystričania si mohli všimnúť, ako sa za posledné roky zlepšila nielen forma, ale aj obsah mesačníka Radničné noviny, ktoré chodia bezplatne do 35 tisíc poštových schránok obyvateľov mesta pod Urpínom. Podľa odborníkov dobrú úroveň postupne získali aj mediálne výstupy z mestského úradu, najmä vďaka profesionálnemu obsadeniu tlačového oddelenia.

Zásadnú zmenu otvorenej komunikácie v Banskej Bystrici sľubuje realizácia projektu komplexného informačného systému mesta (e-government), na ktorý získalo mesto prostriedky z eurofondov vo výške 3 milióny eur. Moderná komunikácia sa tak stane každodennou súčasťou nášho života, v ktorej sa už naozaj nebude dať zatajiť nič. Banská Bystrica sa právom stala otvoreným mestom. Nie na základe pocitov, ale faktov.