6.januára slávia všetci kresťania sviatok Troch kráľov. Na Východe to bol sviatok Zjavenia Pána už od 3.storočia. Na Západe sa rozšíril až o storočie neskôr v liturgiách.

Ide o jeden z najstarších kresťanských sviatkov, ktorým si cirkev pripomína tri zázraky. Prvým je príchod mudrcov z Východu, ktorí sa prišli pokloniť malému Ježišovi a priniesli mu dary-zlato, kadidlo a myrhu. Vtedy Boh cez svetlo hviezdy zjavil svojho syna národom sveta. Potom to bol Ježišov krst v rieke Jordán a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej.

Traja králi je označenie troch mudrcov opísaných v Evanjeliu podľa Matúša. Boli to prví pohania, ktorí uverili v Ježiša. Od čias Oringena sa začínajú považovať za svätcov. Ich mená sú: Gašpar, Melichar a Baltazár,  aj keď tieto mená sa objavujú v neskorších dobách.

Majú bohatú ikonografiu. Niekedy sa zobrazujú ako starý muž, potom mladý a muž v strednom veku. Najčastejší zvyk je maľovať jedného z troch ako černocha. Existujú aj ich údajné pozostatky, ktoré sú uložené v rakve v Kolínskej katedrále. Táto rakva je dar cisára Fridricha Barbarosu. Dostal ich z Milána v roku 1164, kam sa dostali v 5. storočí z Carihradu.

Počas tohto sviatku sa posväcujú domy. Nad dvere kňaz píše podľa aktuálneho roku výraz v tvare 20-C+M+B-14 (Christus mansionem benedicat – Boh nech žehná tento dom). Toto sa však často vyjadruje ako 20-G+M+B-14 podľa začiatočných písmen mien troch kráľov.

V katolíckych kostoloch kňazi počas omší vo sviatok Troch kráľov posväcujú trojkráľovú vodu so soľou, kriedu a tymian. V minulosti sa v tento deň obvykle konala aj tzv. kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzali domy a požehnávali príbytky. Veriaci si 6. januára pripomínali aj krst Ježiša v rieke Jordán, ale od roku 1969 sa táto udalosť slávi osobitne, vždy v nedeľu po Zjavení Pána. V tomto roku sviatok Krstu Pána pripadá na nedeľu 12. januára.

Tento deň bol v obciach hlavne v znamení malých koledníkov prezlečených za Troch kráľov. Tí obchádzali domácnosti, kde koledovali a pritom žehnali domu tým, že posvätenou kriedou napísali na dvere začiatočné písmená troch kráľov a letopočet. Dievčatá sa hneď ráno, ešte pred východom slnka, umývali snehom, čo im malo zaručiť sviežu belostnú pleť.

Aspoň jeden trojkráľový vinš: „My traja králi ideme k Vám, šťastie, zdravie, vinšujeme Vám. Ďaleko je cesta Vaša? Do Betléma myseľ naša. Čože ty čierny stojíš vzadu, vystrkuješ na nás bradu? Ej, ja nie som žiaden čierny, som len od slnka opálený. Slnko je toho príčina, že je moja tvár opálená. Keby´s na slnko nechodil, nebol by´s sa tak opálil. Maličké sme zavinuli, do jasličiek uložili. Dobre sa tu mávajte, s Pánom Bohom bývajte.“

Trojkráľový večer je večerom, kedy sa predpovedala budúcnosť. Keď ľudia chceli vedieť, kto z nich najskôr zomrie, zapálili rovnako dlhú sviečku. Komu sviečka zhorela najskôr, ten zomrel ako prvý. Podľa stúpajúceho alebo klesajúceho dymu sa dalo poznať, či sa jeho duša dostane do neba alebo do pekla.

Kto sa chcel dozvedieť o budúcnosti, mohol si pripraviť 7 hrnčekov, ktorými priklopil rôzne predmety (kúsok uhlia, hrebeň, peniaz, figúrku dieťaťa, prsteň, kúsok látky a chleba). Každý si potom zvolil hrnček, odklopil ho a podľa predmetov pod ním sa usudzovalo, čo ich čaká. Peniaz znamenal bohatstvo, hrebeň nedostatok, prsteň svadbu, látka cestovanie, figúrka dieťaťa narodenie dieťaťa, chleba dostatok všetkého a uhlie nemoc či smrť.