Pokračujeme po pátraní po lanovke na Urpín. Je veľmi pravdepodobné, že laná z nej skončili na olympijskom štadióne v Mníchove. Samotné olympijské hry nakoniec poznamenala krvavá teroristická tragédia.

Na článok o projekte lanovky na Urpín sme dostali niekoľko zaujímavých podnetov a e-mailov od našich čitateľov. Postupne sa ozývali ďalší a časť záhady pomohla vyriešiť jedna naša čitateľka Marta žijúca dnes už v Bratislave: „Podľa mojich informácií, ktoré mám od účastníkov výstavby v Mníchove, boli laná lanovky na Urpín, ktoré boli v tom čase temer jej najcennejšou súčasťou, odvezené na výstavbu olympijského štadióna v Mníchove a tam z nich bola čatou slovenských robotníkov vybudovaná časť jeho strechy,“ napísala nám. Podľa jej e-mailu bola osobne pri tom, keď sa jeden zo statikov pracujúcich v Mníchove vyjadril, že vzhľadom na nedostatok oceľových lán bolo nariadené využiť laná z nedostavanej lanovky a previezť ich do Mníchova.

Po lanovke na Urpín ostali len základy, na ktorých mali stáť nosné stĺpy

Pre zastrešenie olympijského štadiónu (pre konanie sedemnástych letných olympijských hier) pre 70 000 divákov, viacúčelovej haly, plaveckého štadiónu a prístupových ciest v užšom okruhu športovísk navrhli architekti Günther Behnisch a Frei Otto spoločnú stanovú strešnú konštrukciu. Otto vyskúšal túto strechu pri návrhu a prevedení nemeckého pavilónu pre Svetovú výstavu v Montreale v roku 1968. Realizácia projektu, ktorého náklady boli predbežne odhadované na 15 miliónov mariek, si nakoniec vyžiadala sumu trinásťkrát väčšiu, pretože sa ukázalo, že bude potrebná nákladnejšia konštrukcia, než predpokladal pôvodný zámer. Oceľové laná o celkovej dĺžke 410 km tvoria nosný systém odvážnej strešnej konštrukcie.

Pravdepodobne aj z lán z banskobystrickej lanovky v Mníchove vzniklo toto veľkolepé dielo

Oceľové stožiare vysoké až 80 metrov nesú stanovú strechu o váhe 3400 ton, pokrývajúcu plochu takmer 75 000 m2. Dosky z plexiskla silné 7 cm slúžia ako ochrana proti dažďu a vetru a zároveň ponechávajú bezo zmeny spektrum dopadajúceho slnečného svetla, takže to zodpovedá i požiadavkám televízie na vyváženie podielu svetla a tieňov pre farebné vysielanie. Mníchovská strešná konštrukcia, ktorá nezaprie svoju podobnosť s cirkusovým šapitó, bola od začiatku návrhu v roku 1968 až po realizáciu predmetom sporu a priniesla i v technickom ohľade niektoré problémy. Pretože strecha z plexiskla nebola dostatočnou ochranou proti chladu, ukázalo sa, že olympijskú halu a plavecký štadión nie je možné vykurovať. Okrem toho sa na tmavých tabuliach z plexiskla zrážala tak silná vlhkosť, že pod strechou plaveckého štadiónu bolo treba postaviť ešte jednu strechu. Cez všetky ťažkosti vytvorila stanová strešná konštrukcia svojim vzhľadom primeraný rámec pre radostné a bezstarostné hry, ktoré však boli náhle prerušené 5. septembra 1972, kedy palestínske komando obsadilo obydlie izraelského družstva. Nasledujúca dráma si vyžiadala životy 17 ľudí – 11 izraelských atlétov, 5 palestínskych teroristov a jedného nemeckého policajta. Pamätná doska v olympijskej dedine – dnes sídlisko a študentské internáty – pripomína smrť izraelských olympionikov.

Najväčšiu tragédiu v histórii novodobých olympijských hier má na svedomí teroristická organizácia Čierny september. 5. septembra sa počas Olympijských hier podarilo ôsmim jej príslušníkom vniknúť do areálu olympijskej dediny a zajať 11 členov izraelskej výpravy. Vydieraním chceli dosiahnuť prepustenie 234 palestínskych väzňov z izraelských väzníc a dvoch známych anarchistov , vodcov teroristickej skupiny Baader – Meinhof, Ulrike Meinhofovú a Andreasa Baadera, ktorých väznili v západnom Nemecku. Vtedajšia izraelská premiérka Golda Meierová odmietla vyjednávanie s teroristami. Nemecká polícia nakoniec zaútočila na teroristov počas ich premiestňovania sa do vrtuľníkov (boli jednou z podmienok teroristov) na letisku Fűrstenfeldbruck. Pri obrane teroristi zabili všetkých rukojemníkov, zomreli piati teroristi a jeden nemecký policajt. Troch teroristov zatkli. V roku 1973 po obrovskom medzinárodnom tlaku organizácia Čierny september ukončila svoju činnosť. Vyšetrovanie bolo neprehľadné, nemecké úrady i polícia, rovnako ako Izrael mlčali. Izraelská tajná služba Mossad v priebehu nasledujúcich rokov postupne v „operácii Boží hnev“ vypátrala a zavraždila všetkých členov organizácie Čierny september stojacich v pozadí atentátu.

Redakcia portálu Bystricoviny.sk ďakuje všetkým čitateľom, ktorí nám poskytli ďalšie informácie, aj vďaka nim sme mohli pripraviť pokračovanie série o záhadne zmiznutej lanovke na Urpín.