Slovenský parlament  v utorok väčšinovo posunul do druhého čítania vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej choroby Covid-19. Vláda chce využiť citlivé dáta od telekomunikačných operátorov, aby zistila, s kým sa ľudia s koronavírusom stretávajú a či dodržiavajú domácu karanténu.

Kontroverzný návrh zákona

Predseda vlády Igor Matovič k predloženej novele zákona povedal:

„Dnes tieto dáta majú k dispozícii mobilní operátori. Aj zákon o GDPR hovorí, že práve v takomto čase by sme tie dáta mohli využívať, ale na to, aby si aj títo mobilní telekomunikační operátori boli istí, aby sme naozaj tomu spravili zákonnú formu a priestor, aby sme tieto dáta mohli využívať v záujme ochrany verejného zdravia.  Predkladáme v skrátenom legislatívnom konaní zmenu príslušného zákona.“

Návrh počíta s tým, že by mal Úrad verejného zdravotníctva SR možnosť používať dáta od mobilných operátorov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva s výnimkou obsahu správ.

Toto tajomstvo by však nemalo zahŕňať iba lokalizačné dáta, ale aj informácie o tom, kto, komu a ako dlho telefonuje. Takéto možnosti by mal ÚVZ v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu s tým, že by zber a uchovávanie týchto dát trvalo najneskôr do konca kalendárneho roka.

K takýmto dátam majú na Slovensku dnes  prístup iba policajti a tajné služby pri mapovaní vážnych zločinov. Potrebujú však k tomu súhlas príslušného súdu, aby im mobilní operátori mohli poskytnúť požadované údaje.

Vláda SR v utorok schválila a v skrátenom legislatívnom konaní posunula do parlamentu novelu zákona o elektronických komunikáciách, podľa ktorej Úrad verejného zdravotníctva bude môcť získať dáta o polohe mobilov občanov pre kontrolu možného šírenia koronavírusu. Samotné technické riešenie bude známe neskôr po schválení zákona.

Na Slovensku ešte neplatí núdzový stav pre celú krajinu 

Pripomeňme si, že od 12. marca platí na Slovensku pre koronavírus mimoriadna situácia. V tejto súvislosti boli v krajine zavedené viaceré obmedzenia na zamedzenie šírenia ochorenia, vrátane zatvorenia výchovno – vzdelávacích zariadení od 16. marca na 14 dní.

Vláda Petra Pellegriniho 16. marca pristúpila k vyhláseniu núdzového stavu pre sektor zdravotníctva. Nová vláda Igora Matoviča 23. marca vyhlásila núdzový stav v zariadeniach sociálnych služieb.

Pre porovnanie v susednom Česku vyhlásili núdzový stav pre celú krajinu už 12. marca, ale sledovanie mobilov nakazených ľudí je tam na dobrovoľnej báze. Navyše je tu aj platná európska legislatíva.

Búrlivá debata v parlamente

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková ako predkladateľka kontroverzného návrhu zákona si je vedomá citlivosti osobných údajov a rizík pri zásahu do nich, ochrana zdravia obyvateľov je však podľa nej prednejšia:

„Opatrenia sa zameriavajú na tých, ktorí nechcú spolupracovať v prípade karantény, preto je potrebné sprístupniť ich údaje aj bez ich súhlasu. Tak dá lokalizovať pohyb týchto osôb. Rozumiem, je to vážny zásah do ochrany ľudských práv a slobôd. Platí však to, že ochrana osobných údajov nie je absolútna. Absolútne je právo na život.“

Ministerka vylúčila zneužitie návrhu v budúcnosti. Opatrenie má trvať len do konca kalendárneho roka. Dáta od operátorov  bude mať k dispozícii iba Úrad verejného zdravotníctva a nebudú k dispozícii po celý čas. Ide len o vytvorenie zákonného priestoru na spustenie aplikácie, ktorá by mapovala a zobrazovala ohniská nákazy.

Oponoval jej podpredseda NR SR a bývalý premiér Peter Pellegrini. Podľa neho je to vážny zásah do súkromia občanov. Zdôraznil citlivosť zásahu do takýchto údajov zo strany štátu a podotkol, že vládam sa páči využívanie strachu a mimoriadnych situácií na to, aby odobrali niektoré z práv svojim občanom. Pellegrini nechce, aby pristúpili ku kroku, ktorý by neskôr mohli ľutovať:

„Budem súhlasiť s takýmito právami štátu, keď vláda nájde odvahu a najskôr vyhlási núdzový stav na celé územie SR, lebo vtedy je možné upierať niektoré práva. V druhom čítaní dám preto pozmeňujúci návrh, aby sa toto opatrenie dalo využiť len počas núdzového stavu.“

Vážne výhrady opozičných poslancov

Predseda poslaneckého klubu SMER-SD Robert Fico vyhlásil, že vládna koalícia chce zneužiť situáciu so šírením nákazy novým koronavírusom a sledovať svojich občanov.

„Predložený návrh zákona je hrubým porušením základných ľudských práv. Za náš poslanecký klub chcem povedať, že nikdy takýto návrh nemôžeme podporiť.“

Poslankyňa a bývalá ministerka vnútra Denisa Saková dodala, že na ministerstve vnútra už skôr pripravili aplikáciu na lokalizáciu občanov, ktorá by bola podľa nej účinnejším riešením.

„Vláda SR a Ústredný krízový štáb ešte v minulom týždni rozhodli o vývoji aplikácie, ktorá by zistila, s kým sa za posledných 14 dní stretol človek s potvrdenou nákazou novým koronavírusom. Ak by sa aplikácia prikázala nainštalovať, vie rozoznať, s kým sa daná osoba stretla vo vzdialenosti do desať metrov a strávila približne päť minút. Myslíme si, že toto je oveľa účinnejšie riešenie.“

Podľa Sakovej by sa v tejto aplikácii všetky dáta mali zmazať po 21 dňoch. Ak by osoby vracajúce sa zo zahraničia nedodržali povinnú karanténu, aplikácia by tieto osoby na to upozornila.  Návrh na vývoj aplikácie leží na stole nového ministra vnútra.

Poslanci Smeru si myslia, že by bolo potrebné rozlišovať, na aké osoby sa to bude vzťahovať a či by štátne orgány nemali mať prístup len k dátam osôb, ktoré majú byť v karanténe. Návrh zákona je podľa nich urobený narýchlo a umožňuje prístup k dátam všetkých osôb.

Podľa poslanca Ondreja Dostála z  SaS návrh dáva štátu možnosť zbierať a uchovávať dáta len počas trvania mimoriadnej situácie, najdlhšie však do konca kalendárneho roka. Ak by aj mimoriadna situácia trvala do mája budúceho roka, platnosť opatrenia by automaticky na konci roka 2020 zanikla.

Zdôraznil však potrebu o návrhu diskutovať. Mali by sa ním zaoberať ešte výbory parlamentu, avšak najneskôr do stredy. Poslanci návrh by si mali návrh zákona riadne preštudovať a odkonzultovať s odborníkmi. Ak by plénum NR SR s takýmto postupom  nesúhlasilo, Dostál navrhne, aby sa výbory zákonom zaoberali až po tom, ako ho prerokujú poslanecké kluby.

Čo na to hovoria mobilní operátori

Hovorkyňa spoločnosti Orange Alexandra Piskunová k diskutovanej problematike uviedla:

„V súvislosti s aktuálnou krízovou situáciou ohľadom výskytu koronavírusu poskytujeme štátnym orgánom súčinnosť výlučne v medziach zákona a iba na základe ich vyžiadania. Okrem zaslania informačných SMS na celú zákaznícku bázu sme riešili oficiálnu požiadavku na agregovanú, anonymnú informáciu o celkovom počte SIM kariet v prípade Talianska.“

Tento operátor žiadal štátne orgány, aby im poskytli oficiálny rámec a oporu v zákone, na základe ktorej môžu operátori pristupovať k obdobným krízovým požiadavkám vzhľadom na ich zodpovednosť voči GDPR a ďalším nariadeniam ochrany osobných údajov.

Niektoré návrhy, ktoré v poslednom období verejne zaznievajú, podľa Piskunovej nezohľadňujú bezpečnostné a regulačné náležitosti a technické možnosti telekomunikačných operátorov.

Hovorca Slovak Telekom Michal Korec k tomu uviedol:

„Áno, boli sme kontaktovaní, avšak môžeme postupovať iba v súlade s platnou legislatívou. Zatiaľ sme posielali iba plošné SMS, o ktoré nás požiadali ministerstvá.“

Hovorca 4ky Matúš Benčík potvrdil, že analyzujú technické a právne možnosti, pričom so štátom diskutujú možnostiach pomoci z ich strany.

Vyjadrenia odborníkov

Ján Mazák, bývalý predseda Ústavného súdu: „Kľúčová otázka pri posudzovaní návrhu na využívanie dát operátorov na sledovanie pohybu nakazených je, či ide o primerané opatrenie. Nebuďme pohodlní alebo leniví. Preskúmajme dôvody pre a proti. Dôsledne, širokospektrálne a bez zaujatosti. Nerozhoduje, kto prezentuje odpor alebo podporu, význam má len obsah prejaveného názoru. Len tak sa dostaneme k zmysluplnému výsledku, ktorý by mohol byť všeobecne prijatý ako účinný príspevok k celoplošnej ochrane pred agresivitou koronavírusu.“

Róbert Bános, advokát: „Presnosť určenia polohy konkrétnej SIM karty závisí od hustoty základných staníc VTS. Napríklad v meste ako je Bratislava, je táto sieť hustá a mobil sa dá lokalizovať s presnosťou 200 – 300 metrov. Niekde na vidieku je hustota staníc menšia a presnosť sa dá určiť možno tak na 2  km.

Či je morálne takto sledovať ľudí cez mobil, je otázne. Teraz je morálka postavená inak ako za bežnej situácie. Z pohľadu väčšiny obyvateľstva je morálne vedieť, keď sa niekto zdržiaval v zahraničí a môže pre ostatných predstavovať zdravotné riziko. Kľúčové je si uvedomiť, že ak štát raz prinúti operátorov vydať tieto informácie, môže to chcieť aj v budúcnosti.“

Ondrej Macko, odborník na mobilnú komunikáciu, magazín TOUCHIT: „Prevádzkovatelia telekomunikačných služieb môžu zhromažďovať tzv. lokalizačné údaje užívateľov SIM kariet. Avšak len vtedy, ak sa anonymizujú, alebo iba na základe súhlasu užívateľov. Čo sa týka poskytovania týchto údajov ďalším subjektom (napr. štátu, orgánom činným v trestnom konaní, súdom a pod.), platí, že takáto možnosť musí vyplývať z osobitného zákona.

Osobitným zákonom je napr. trestný zákon, zákon o SIS a pod. Napríklad muselo by byť začaté trestné stíhanie pre prečin šírenia nákazlivej ľudskej choroby, kde by sudca vydal príkaz na získanie uvedených lokalizačných údajov. Výnimkou je elektronická komunikácia pri tiesňových volaniach a SMS prijatých na tel. číslo 112 – tieto údaje musia byť poskytnuté záchranným zložkám. V iných prípadoch operátori takéto údaje poskytnúť nemôžu.“

Dovetok

Podpredseda NR SR a bývalý premiér Peter Pellegrini k vládnemu návrhu zákona uviedol:

„Vláda chce zmenou zákona umožniť Úradu pre verejné zdravotníctvo, aby mal prístup k všetkým našim dátam od mobilných operátorov. Ja sa však pýtam – má úrad kapacitu, aby tieto dáta spracúval? Majú jeho pracovníci bezpečnostnú previerku? Kto zaručí a bude kontrolovať, že tieto údaje nebudú žiadnym spôsobom zneužité?“

Podľa Pellegriniho proti koronavírusu musíme spoločne bojovať, no údaje o tom, s kým sme volali a komu sme písali, nijakým spôsobom nezastavia šírenie nákazy:

„V histórii sme veľakrát boli svedkami, ako v krízových situáciách politici bezdôvodne siahli na slobodu a ústavné práva ľudí, pretože si mysleli, že im to vtedy prejde. Dajme si na to pozor.“

V stredu popoludní bol návrh na sledovanie mobilných zariadení schválený 91 poslancami v pléne NR SR v zrýchlenom legislatívnom konaní. Koalícia pôvodný vládny návrh zákona zmiernila, budú sa sledovať len mobily ľudí infikovaných koronavírusom. Pellegriniho pozmeňujúci návrh, aby toto opatrenie platilo len po vyhlásení stavu núdze pre celý štát, neprešiel.

Údaje sa budú týkať len lokalizačného charakteru. Inak bude dochádzať k zberu len anonymizovaných údajov. Informácie od operátorov bude ÚVZ získavať len spätne a nie aktívne. Úrad verejného zdravotníctva bude mať prístup k menej údajom, ako sa pôvodne požadovalo vo vládnom návrhu zákona.