Prvý augustový piatok oslávili pivári Medzinárodný deň piva. Ako je to s konzumáciou tohto penivého moku na Slovensku, v Čechách  či vo svete?

Z údajov Štatistického úradu SR sa dozvedáme, že spotreba piva na Slovensku vlani stúpla tretí rok v poradí a dosiahla nové maximum za posledných desať rokov. Medzi Slovákmi sa zvyšuje záujem o nealkoholické a ochutené pivá, ako aj o pivné špeciály. Na druhej strane konzumácia liehovín a vína sa znížila, pokračoval rast spotreby nealkoholických nápojov.

Slovensko

Každý obyvateľ viac než päťmiliónového Slovenska vlani v priemere vypil 77,9 litra piva, najviac od roku 2009. Medziročne spotreba stúpla o 5,1 litra. Jednotkou na slovenskom trhu s pivom je skupina Heineken. Druhú pozíciu si udržiava japonská skupina Asahi prostredníctvom spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko, ktorá predáva aj niektoré české značky pív.

Šéf Heinekenu na Slovensku Rene Kruijt k aktuálnej situácii povedal:

„Spotreba piva na Slovensku, rovnako ako v Česku, ani počas pandémie vôbec neklesla. Predaj piva sa však presunul do obchodov, kde majú pivovary menšie marže.“

Pred pandémiu mali krčmy a reštaurácie 30 – percentný podiel na celkových tržbách, pričom v rokoch 2001 – 2004 to bolo ešte 50 percent. V súčasnosti je spotreba piva v krčmách a reštauráciách na 30 – 40 % stavu spred roka.

Piva sa na Slovensku aktuálne vypije niečo cez 75 litrov na hrdlo ročne. To nás stavia na pätnáste miesto v európskej tabuľke – teda uprostred. Vedú Česi so takmer 160 litrami na osobu. Na druhej priečke sú Nemci kde vypije asi  o tretinu piva menej.

V pivnej obľúbenosti nás predbehli aj Rakúšania so sto litrami na obyvateľa, zatiaľ čo Francúzov a Talianov s ich 30 litrami sme nechali ďaleko za sebou.

Väčšinu slovenského trhu ovládli dvaja nadnárodní hráči – Heineken holandských koreňov a juhoafrický SAB Miller. Prvý sústredil výrobu do Hurbanova a vytvoril najväčšiu sladovňu v strednej a východnej Európe. Druhý sa stiahol na Šariš. V Nitre (Corgoň), v Martine (Martiner), v Rimavskej Sobote (Gemer) a v Topoľčanoch (Topvar) sa už nevarí. Z ostatných producentov prekračuje označenie minipivovar len Steiger vo Vyhniach, dobre sa drží aj bystrický Urpiner.

Česko 

České pivá patria k obľúbeným značkám  aj u nás. Vlani sa v Česku vypilo opäť menej piva v krčmách, ale jeho výroba bola rekordná.

Keby sa za konzumáciu piva rozdávali medaily, Česi by nosili na krku zlato už dobrých 48 rokov. Naši českí priatelia sú so 141 vypitými litrami na osobu na prvom mieste celoeurópskeho rebríčka v konzumácii piva. Do čela sa dostali v roku 1971 so špecifickou spotrebou 160 litrov, najvyššiu spotrebu 167 litrov sme zaznamenali v roku 1992.

České pivovary mali vlani výborný rok, ktorý sa niesol v znamení vyššieho exportu, predaja nealko piva a rekordnej výroby. Nepriaznivý bol naopak pokračujúci pokles spotreby piva v krčmách, kde sa predá len 35 percent celkovej výroby a tento trend bude pokračovať aj tohto roku.

V obaloch pokračoval trend vzostupu plechoviek. Tie tvoria 12 percent všetkých obalov, zároveň je to však jediná kategória, ktorá rastie. Menej žiadané sú predovšetkým pivá fľaškové, sudové, PET aj pivo v tankoch.

Celková výroba piva v Česku vlani vzrástla o 1,6 percenta na 21,6 milióna hektolitrov. Pomohol tomu najmä export, kde sa skvele darilo nealkoholickému pivu. Jeho dodávky stúpli o 22,4 percenta.

Export vzrástol o 4,5 percenta na takmer 5,4 milióna hektolitrov piva. České pivo mieri najmä na Slovensko, do Nemecka a Poľska. Až o 16 percent prepadá export na britský trh, ktorému zostala pozícia šiesteho najdôležitejšieho trhu. Z destinácií mimo EÚ jasne dominuje Rusko.

Spotreba čistého alkoholu

Priemerný Slovák vypije ročne približne 12 litrov čistého alkoholu. Podľa aktuálnych štatistík Európskeho štatistického úradu Eurostat míňame 2,5 percenta z celkových mesačných výdavkov domácnosti práve na alkohol.

Ak prirátame aj cigarety, mesačne na tieto neresti minieme takmer 6 percent z rodinného rozpočtu. Londýnska King´s College upozorňuje na väčšiu konzumáciu alkoholu počas karantény, ktorá je spojená s pandémiou koronavírusu

Potvrdzuje to analytička Slovenskej sporiteľne povedala Lenka Buchláková:

„Z aktuálneho výskumu King´s College vyplýva, že 20 percent ľudí v karanténe pociťuje strach z choroby, 18 percent nervozitu a 18 percent smútok. Ľudia, ktorí boli v izolácii dlhší čas, vykazovali aj symptómy posttraumatického stresu. To môže spôsobiť vyššiu konzumáciu alkoholu počas karantény. Ohrozené sú najmä krajiny, ktoré majú spotrebu alkoholu najvyššiu, kam patrí aj Slovensko.“ 

S 12 litrami alkoholu na hlavu ročne sme v celosvetovom meradle na deviatom mieste. Najviac vypijú Bielorusi, a to až 14 litrov na jedného obyvateľa. Česi sú len o pár desatín percent pred nami, rovnako tak Rusi či Íri.

Ročná spotreba alkoholu v litroch na obyvateľa v Európe: