Spaľovňa na Graniari sa po vyše roku opäť vracia do hry. Rozhodol o tom Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozsudkom z 22.februára, ktorým vyhovel žalobe bratislavského investora Medika a.s. proti rozhodnutiu bývalého Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici z 29.februára 2012 o zastavení skúšobnej prevádzky spaľovne.

Predseda senátu banskobystrického Krajského súdu Ľudovít Bradáč v odôvodnení súdneho rozhodnutia uviedol, že vtedajší odvolací Krajský stavebný úrad (KSÚ) zrušil prvostupňové rozhodnutie mesta Banská Bystrica o povolení skúšobnej prevádzky spaľovne Graniar bez toho, aby vec vrátil tomuto správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Rovnako súd konštatoval, že odkaz KSÚ na neexistenciu nájomnej zmluvy investora s Rooseveltovou nemocnicou v čase odvolacieho konania nemá oporu v zákone. Uplynutie doby nájmu nemohlo byť prekážkou, ktorá by sa nedala v ďalšom rozhodovaní odstrániť.

Súčasný Obvodný úrad v Banskej Bystrici, na ktorý od 1.januára 2013 prešli kompetencie Krajského stavebného úradu, v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia vracia vec k novému rozhodnutiu na mestský stavebný úrad.

„Prípad spaľovne na Graniari zasahuje celé mesto Banská Bystrica. Je to nášľapná mína, ktorá by vybuchla pri spustení zariadenia blízko obytnej zóny. Náš odbor výstavby posudzuje tento problém maximálne objektívne. Po rozsudku Krajského súdu sa celá vec vracia do bodu nula. Spaľovňa sa bude nanovo posudzovať a pripomienkovať na mestskom úrade. Urobíme všetko preto, aby zvíťazil zdravý rozum,“ uviedla pre náš portál prednostka Obvodného úradu v Banskej Bystrici Ľubica Laššáková.

Na ďalšiu etapu boj proti spaľovni sa pripravujú aj členovia petičného výboru. „ Videli sme tie zariadenia, o ktorých tvrdí investor, že sú moderné a spaľovací proces nenaruší životné prostredie, ale my tomu neveríme, lebo sme si to už vyskúšali na vlastnej koži. Spaľovňa bola pôvodne dimenzovaná len na spaľovanie odpadu z banskobystrickej nemocnice, ale teraz chce investor spaľovať odpad zo širokého okolia,“ tvrdí rozhorčená  členka súčasného petičného výboru Henrieta Petrincová.

Zástupca investora Medika a.s. Ľubomír Ďurčo naopak považuje súdne rozhodnutie za spravodlivé. „Nech nám umožnia spustiť skúšobnú prevádzku a úrad životného prostredia sa meraniami k tomu vyjadrí. Keď nebudeme dodržiavať normy, tak skončíme.“

Problémom spaľovne sa niekoľkokrát zaoberalo aj mestské zastupiteľstvo. Poslanci vyzvali primátora, aby vykonal všetky kroky na zrušenie jej umiestnenia na Graniari. Podľa návrhu nového územného plánu mesta by vhodnejším miestom pre takéto zariadenie bol areál bývalej cementárne alebo by to malo byť niekde mimo územia mesta.

Do hry sa prekvapujúco snažia teraz vstúpiť aj politici SaS podaním podnetu  na Generálnu prokuratúru SR proti rozhodovaniu správnych orgánov, hoci doposiaľ o tomto probléme mlčali. Faktom je, že prvú občiansku petíciu proti spaľovni na Graniari podpísalo viac ako 6000 ľudí a za petičný výbor ju v roku 2010 odovzdával primátorovi Ivanovi Saktorovi vtedajší poslanec NR SR Peter Pellegrini (SMER-SD).

Problém sa po rokoch vyvinul tak, že ťarcha zodpovednosti za rozhodovanie leží opäť na mestskom stavebnom úrade. Občania svoj boj proti spaľovni nevzdávajú…