Slovensko sa oficiálne stalo jednou z desiatich krajín sveta zaručujúcich najlepšiu kvalitu ovzdušia a najpriaznivejšie ukazovatele verejného zdravia v oblasti dýchacích ciest. Vyplýva to z rozsiahlej medzinárodnej štúdie, ktorú vypracovali analytici globálnej platforme na porovnávanie zdravotného poistenia Compare the Market.

Výskum hodnotil 88 krajín na základe kľúčových environmentálnych a zdravotných faktorov: ročných emisií skleníkových plynov (CO2e), úrovne jemných prachových častíc v ovzduší (PM2.5), prevalencie astmy a miery úmrtnosti na respiračné ochorenia.

Detaily slovenského úspechu

S celkovým skóre 87,86 zo 100 bodov si Slovensko vybojovalo 7. miesto na svete. Tesne sme tak predstihli susednú Ukrajinu (8. miesto s hodnotením 88,00 – pozn. nižšie emisie a PM2.5 posunuli Slovensko vpred v celkovom indexe) a predbehli sme aj Singapur (10. miesto).

O niečo lepšie výsledky v širšom regióne zaznamenalo len Albánsko (4. miesto) a Moldavsko (5. miesto).

Bližší pohľad na slovenské dáta však odhaľuje dôležité nuansy

Celkové emisie skleníkových plynov na Slovensku predstavujú 44 780 000 ton CO2e, čo je v porovnaní s pobaltskými krajinami na vrchole rebríčka vyššie číslo, no stále hlboko pod úrovňou veľkých priemyselných štátov.

Naša krajina zaznamenala 3 839,84 prípadov astmy na 100 000 obyvateľov. Je to síce o niečo viac ako v Estónsku (3 442,19), ale výrazne menej ako na susednej Ukrajine (5 564,46).

Varovným signálom pre naše zdravotníctvo je úmrtnosť na choroby dýchacej sústavy, ktorá dosahuje 11,52 úmrtí na 100 000 obyvateľov – ide o jednu z vyšších hodnôt v prvej desiatke.

Svetovému rebríčku dominuje severná Európa. Prvé miesto obsadilo Estónsko (skóre 94,17), za ktorým tesne nasledujú Lotyšsko a Litva.

Svetová desiatka: Index kvality ovzdušia a zdravia dýchacích ciest

Skryté nebezpečenstvo: Varovanie pred letnými horúčavami

Napriek priaznivým ročným štatistikám lekári a ekológovia upozorňujú Slovákov, aby nepoľavovali v ostražitosti, najmä počas vrcholiaceho leta.

Slovenské letá sú v posledných rokoch čoraz častejšie sprevádzané vlnami horúčav a intenzívnym slnečným žiarením. Odborníci varujú, da silné slnečné svetlo priamo prispieva k tvorbe vysokých koncentrácií prízemného (troposférického) ozónu, letného smogu a oxidu dusičitého (NO2).

Na rozdiel od ochrannej ozónovej vrstvy vysoko v stratosfére je prízemný ozón toxická sekundárna znečisťujúca látka. Vzniká chemickou reakciou medzi výfukovými plynmi z áut či priemyselnými emisiami iných látok a okolitým vzduchom, pričom spúšťačom tejto reakcie je práve slnečné teplo.

Metodika

Tento súbor údajov hodnotí vybrané krajiny sveta na základe kvality ovzdušia a zdravotných výsledkov v oblasti dýchacieho systému. Kombináciou indikátorov znečistenia ovzdušia so zdravotnými metrikami spojenými s respiračnými ochoreniami index poukazuje na regióny s čistejším vzduchom in lepším celkovým zdravím dýchacích ciest u populácie.

Každý sledovaný parameter bol normalizovaný na skóre od 0 do 1. V prípadoch, kedy údaje neboli dostupné, bola priradená hodnota 0. Zo skóre všetkých metrík sa následne vypočítal aritmetický priemer, ktorý určil výslednú celkovú známku v rámci stupnice do 100 bodov. Vyšší počet bodov znamená čistejšie ovzdušie a lepšie zdravie dýchacích ciest obyvateľstva.