Pochádza z Fončordy, hokej začal hrávať ešte ako dieťa. Dnes je hráčom KHL tímu HC Donbass Doneck a v dvadsiatich rokoch jedným z najmladších hráčov kontinentálnej hokejovej ligy. Predstavujeme vám Tomáša Matouška.

Poďme ťa najskôr našim čitateľom predstaviť. Kto je Tomáš Matoušek?
Som rodený Bystričan. Pochádzam zo sídliska Fončorda, kde som navštevoval aj moju prvú základnú školu na Moskovskej ulici. Neskôr som nastúpil do hokejovej triedy na základnej škole na Golianovej ulici. Následne som vyštudoval Športové gymnázium v Banskej Bystrici. Mám dvoch súrodencov, staršieho Karola a mladšieho Michala, ktorý tiež hrá hokej v Banskej Bystrici. Moje prvé hokejové kroky boli v rodnom meste a cez slovenskú reprezentáciu viedli až do Donecku.

Od koľkých rokov hrávaš hokej a kto ťa k nemu priviedol?
S hokejom som začal ako sedemročný a bolo to tak, že k nám na školu na Moskovskej ulici prišiel pán tréner Pastucha s tým, či by niekto nechcel začať trénovať hokej. Tak som sa na to dal a dnes som za toto rozhodnutie veľmi rád.

Väčšina športovcov má svoj vzor. Ktorý hokejista je tvojím vzorom a prečo?
Nikdy som nemal konkrétny športový vzor, z každého hráča som si chcel zobrať to najlepšie. Veľmi sa mi však páči hra Michala Handzuša, pretože som podobne ako on defenzívny typ hráča.

Pamätáš si na svoj prvý zápas a prvý gól?
No priznám sa, že si naozaj nepamätám ani svoj prvý zápas a nie to ešte prvý gól.

Kde všade si zatiaľ hrával?
Ako žiačik som postupoval športovými hokejovými triedami do dorastu a tam sa začali moje prvé kontakty s reprezentáciou. Odohral som ešte časť juniorky v Bystrici a potom to už boli dva roky v projekte slovenskej reprezentácie do 20 rokov, kde sa mi podarili aj dva štarty na Majstrovstvách sveta do 20 rokov. Taktiež som nejaký čas hrával za A-tím banskobystrických Baranov.

Kde sa ti zatiaľ páčilo najviac?
To je veľmi ťažké povedať. Všetko má svoje klady  a zápory. Veľmi dobré obdobie som zažil v slovenskej reprezentácii, hlavne na minuloročnom šampionáte. Teraz v KHL je to zase o level vyššie, čiže zatiaľ môžem povedať, že sa mi páčilo všade a neviem určiť, kde mi bolo najlepšie.

Aký je tvoj doterajší najväčší hokejový úspech?
Zatiaľ som nejaké obrovské úspechy nezaznamenal. Som držiteľom dvoch bronzových medailí z extraligy juniorov. Taktiež som bol v tímoch, ktoré vybojovali ôsme miesto na Majstrovstvách sveta do 18 rokov a ôsme a šieste miesto na Majstrovstvách sveta do 20 rokov. Za svoj doterajší najväčší športový úspech pokladám, že som sa na hokej dal a zostal uňho.

Dnes hráš ukrajinskom KHL tíme Donbass Doneck. Ako relatívne mladému hráčovi sa ti podarilo postaviť sa tvárou v tvár najväčším hviezdam svetového hokeja, ako si spomínaš na svoj prvý zápas v KHL a vstup do tímu?
Môj prvý zápas bol proti CSKA Moskva a keďže sme v ňom prehrali a ešte aj moja lajna dostala gól tak to nebol najlepší štart, ale verím, že zlý začiatok predvída dobrý koniec. (smiech)

Ako sa  ti vlastne podarilo dostať do KHL tímu?
Bolo to vzájomnou konfrontáciou na turnaji vo Zvolene, kde som nastupoval za HC 05´ Banská Bystrica. Po zápase tam boli nejaké náznaky a nakoniec sa to všetko dohodlo a mohol som vycestovať do KHL.

Ako hráč v kontinentálnej hokejovej lige veľmi veľa cestuješ. Ako sa vyrovnávaš s časovými rozdielmi, stihneš ich vôbec vnímať?

Tak my v Donecku sme na tom ešte celkom dobre, sme ako tak v strede. Čo sa týka vyrovnávania sa s časovými posunmi, nie je to len tak. Sú dosť dobre citeľné a prechádzanie veľkého množstva časových pásiem dosť človeka rozhádže. A to nás ešte len koncom januára čaká Chabarovsk, ktorý leží skoro pri Japonsku. To bude ešte len divočina.

Bál si sa pred prvou cestou na Ukrajinu? Predsalen je to prostredie odlišné od slovenského, iní ľudia, iný jazyk, dokonca aj písmo. Mal si nejakú špeciálnu prípravu?
Keďže môj odchod bol úplne bleskový, nebol čas sa na nič pripraviť, iba zobrať zopár osobných vecí a vycestovať za dobrodružstvom. Nebolo to ľahké, no Slováci, ktorí sú so mnou v mužstve mi veľmi pomohli, hlavne Jarko Obšut. Keď som sem prišiel nevedel som ani slovo po rusky a nepoznal ani jedno písmeno azbuky. Už to je to našťastie inak.

Akou rečou sa so spoluhráčmi dorozumievate?
S anglicky hovoriacimi hovorím po anglicky. Čo sa týka rusky hovoriacich spoluhráčov, s tými to bolo v úvode kvôli mojej neznalosti ruštiny dosť zložité, no dnes už je to v pohode a komunikujem anglicky a rusky.

A čo tí anglicky hovoriaci hráči, nemajú s ruštinou problémy? Pomáhaš im tlmočiť?
Priznávam, že chalani, ktorí sú tu a poznajú len anglický jazyk to majú trošku ťažšie, lebo im tá ruština nejde do uší ani na jazyk tak ako napríklad nám Slovákom. Samozrejme, že keď môžem, rád im pomôžem.

Pred ktorým hokejistom v KHL máš najväčší rešpekt?
No keď sú na ľade napríklad Evgeny Artyukhin (SKA Petrohrad), alebo Jeremy Yablonski (Viťaz Čechov) tak niekedy ide človeku naozaj o život. (smiech)

Hokej je známy rýchlosťou a tvrdými stretmi. Môžeš sa už aj ty pochváliť nejakými zraneniami, máš všetky zuby ešte vlastné?
Keď sme pri tých zraneniach, ešte stále si liečim traumatické poranenie hlavy spojené so stredne ťažkým otrasom mozgu. (smiech) A priznám sa, pri mojom štýle hry je mojich zranení strašne veľa. Už ako sedemnásť ročný som v zápase dostal hokejkou po ústach,  prišiel o predné zuby a tak mám umelé. Takže o zranenia v mojom prípade nie je núdza a radšej nebudem všetky menovať. (smiech)

Aký je tvoj hokejový sen, čo by si chcel ako hokejista v živote dokázať?
Asi ako každého hokejistu. Hrať NHL, no ešte viac je pre mňa zahrať si v seniorskej reprezentácii a zúčastniť sa aj majstrovstiev sveta.

Ako hodnotíš hokej v Banskej Bystrici z pohľadu mladého hokejistu?
Tak ono je to tak, že teraz je to na slovensku ťažké, no mladí chalani majú teraz na ľade veľa priestoru, ktorý im pomaha. Keď som bol ja mladší, toľko priestoru nebolo a preto som bol dva roky v projekte slovenskej dvaciny, ale neľutujem nič a mladým chalanom v Bystrici ale aj na celom Slovensku prajem len to najlepšie.

Myslíš, že sú na Slovensku priaznivé podmienky pre výchovu novej zlatej generácie?
Tak ako som už spomínal, podmienky práve v tejto dobe sú veľmi zlé, ale verím, že sa časom z tohto nášho zlého tieňa dostaneme, lebo na to, aká sme malá krajinka máme neuveriteľne silné hokejové, dovolím si tvrdiť mená svetového kalibru, takže na tom Slovensku niečo bude. (smiech)

Sú podľa teba krajšie Slovensky, alebo Ukrajinky?
Mám k tomu len dve slová: Jednoznačne Slovenky!

Ako často chodievaš domov? Máš čas na priateľov?
No zatiaľ som bol doma len dvakrát, jeden raz z dôvodu ukrajinského víza a druhý raz pozrieť našich na 4 dni. Takže dosť málo, ale to je hokej. Keď to človek chce robiť, musí tomu obetovať všetko.

Máš okrem hokeja aj nejaké iné aktivity?
Ak sa mám priznať, tak ani nemám, akurát sa teraz sám na byte učím si niečo navariť. (smiech)

Ako zvykneš oslavovať víťazstvá? Chodíte so spoluhráčmi posedieť na pivo alebo sa niekde zabávať? Zvyknete oslavovať aj v lietadle?
Keďže je zápasov a cestovania veľa, nie je to nič špeciálne. Vyhrá sa, zakričí sa po zápase v šatni a tým to hasne. Na nič väčšie nie je čas.

Čo by si na záver odkázal čitateľom Bystricovín a všetkým mladým hokejistom?
Čitateľom Bystricovín by som odkázal, že dúfam, že sa tento rozhovor nebude čítať až tak zle. (smiech) Tiež ich všetkých pozdravujem a prajem taký neskorší šťastný nový rok 2013. A mladým hráčom? No ja sám som stále jedným z nich a som na začiatku svojej kariéry, ale zatiaľ som sa naučil že poctivá práca mi vždy priniesla ovocie, a že pokiaľ chceme my mladí niečo dosiahnuť, tak do toho musíme dať všetko. Tak len veľa pracovať na svojom hokejovom raste.