„DDS“ – Denne Dobrý Skutok – to je životné motto 63-ročného advokáta z Banskej Bystrice, bývalého poslanca Mestského zastupiteľstva, dnes kandidáta Novej demokracie do NR SR Jána Smetanu.

Patríte k známym a skúseným advokátom s bohatou praxou, aký je Váš názor na súčasný stav súdnictva na Slovensku?
Súčasný stav súdnictva na Slovensku považujem za – kulantne povedané – nie dobrý, až veľmi zlý.

Nie tak dávno ste zažili priamy kriminálny útok na vašu rodinu. Nemali by niekedy aj advokáti mať ochranku ako sudcovia?
Myslím, že ochrana advokátov formou ochranky nie je nevyhnutná, pretože pokiaľ ide o útok na mňa a moju rodinu, tento útok nemal nič spoločné s výkonom môjho povolania, jednalo sa o kriminálny skutok o klasické lúpežné prepadnutie.

Nezanechalo to na vás a vašej advokátskej praxi negatívne stopy?
Iste že to zanechalo na mne stopy i keď som myslel, že sa s tým dokážem bez problémov vyrovnať. Priateľ psychiater, v liečení ktorého som ma však hneď upozornil, že na niečo takéto sa nedá zabudnúť a s odstupom času zisťujem, že má pravdu.

Ste na pohľad pokojný človek s nadhľadom. Vie Vás niečo vyviesť z miery?
Z miery ma vie vyviesť zjavná nespravodlivosť, keď si uvedomím v niektorých prípadoch v tejto súvislosti svoju bezmocnosť pomôcť človeku alebo ľuďom, ktorí to potrebujú.

Ku ktorým ľudským chybám ste najtolerantnejší?
V princípe som tolerantný človek a uvedomujem si, že ľudia sa nedajú deliť na dobrých a zlých, každý sme obdarený rôznymi vlastnosťami i chybami. Snažím sa vychádzať z tohto poznania a preto viem tolerovať a tolerujem prakticky snáď všetky ľudské chyby.

Ktorú farbu máte najradšej?
Neviem, že by som mal obľúbenú nejakú farbu, ale podľa toho čo najčastejšie nosím je to tmavosivá a modrá.

A ktorú z kvetín?
Ruže.

Ktoré zo zvierat a vtákov?
Z pomedzi zvierat vo všeobecnosti mám rád najmä psov. Obdivujem dravých vtákov a pozorujem drozdov, no v podstate všetkých rád počúvam.

Hudba, ktorú najradšej počúvate?
Mám rád hudbu vo všeobecnosti, a to tak hudbu vážnu aj populárnu, no najradšej mám snáď hudbu zo 60. rokov – ako odchovanec na hudbe Suchého, Šlitra, Semafór, Rokoko…

Ktoré ľudské cnosti si vážite najviac?
Čestnosť a zásadovosť.

Ktoré vlastnosti si vážite obzvlášť u mužov?
U mužov si vážim najmä schopnosť dodržať slovo.

A ktoré u žien?
U žien korektnosť, prirodzenosť.

Keby ste sa ešte raz narodili, kde by ste chceli žiť?
Neviem si predstaviť, že by som mal žiť inde ako na Slovensku i keď poznám život aj v iných krajinách a to nie len povrchne.

A čím by ste chceli byť v druhom živote?
V druhom živote by som chcel byť knihovníkom, pretože neskutočne rád čítam.

Váš ideál pozemského šťastia?
Môj ideál pozemského šťastia je, aby ľudia boli korektní a navzájom slušní, čestní, aby prípadné problémy a strasti prijímali s pokorou.

Hlavná črta Vášho charakteru?
Neviem, snáď introvert.

Akú vlastnosť si u priateľov ceníte najviac a naopak, čo Vás vie najviac roztrpčiť?
U priateľov si najviac cením schopnosť dodržať slovo a rovnako i naopak ma najviac vie roztrpčiť a sklamať neschopnosť toto slovo dodržať.

Vaše životné heslo?
Moje životné heslo je „DDS“ – Denne Dobrý Skutok.

Aký je podľa Vás najväčší problém Slovenska v súčasnosti?
V súčasnosti považujem za najväčší problém Slovenska značný stupeň egoizmu, intolerancie, individualizmu a z toho vyplývajúcej závisti.

Ktorého politika v histórii najviac obdivujete?
Z histórie najviac obdivujem ako politika prvého amerického prezidenta – G. Washingtona.

Čo by ste zmenili v našej spoločnosti?
Keby som mohol niečo zmeniť v našej spoločnosti, asi by to boli najmä tie veci, ktoré sú vo všeobecnosti považované za snáď najväčší problém Slovenska a síce pokúsil by som sa zmeniť to, aby ľudia – politici konečne našli v sebe silu odísť z politiky, či z verejného života tak, ako to proklamovali na tribúnach a mítingoch na prelome rokov 1989 – 1990. Pri pohľade na súčasnú politickú špičku totiž vidieť, že sľubované zmeny nenastávajú a problém odísť z politiky je azda najväčším problémom týchto ľudí.

V rokoch 1998-2002 ste boli poslancom banskobystrického mestského zastupiteľstva. Myslíte si, že mesto pod Urpínom je na tom dnes lepšie ako vtedy?
Aj keď to neviem presne posúdiť a nerád by som bol neobjektívny, osobne mám pocit, že mesto pod Urpínom je na tom horšie, ako v rokoch 1998-2002. Pokiaľ to mám možnosť pozorovať z vonku a niektoré veci si aj verifikovať, domnievam sa, že v tom čase predovšetkým nebola taká korupcia. Ja som bol v politike síce kratšie obdobie, ale i napriek miestami ostrým stretom v politických názoroch boli tieto vzťahy vždy korektné, slušné a rozhodne neboli poznačené korupčným správaním sa. I keď niektoré individuálne prípady sa úplne vylúčiť nedajú.

„Mám pocit, že mesto pod Urpínom je na tom horšie, ako v rokoch 1998-2002,“ hovorí Ján Smetana

Teraz vstupujete do veľkej politiky na kandidátke Novej demokracie. Čo je vaším cieľom?
Mojim cieľom pri vstupe do veľkej politiky je vytvoriť priestor pre mladú generáciu ľudí vo veku okolo 30 – 35 rokov, ktorých v súčasnosti žiaľ považujem za ľudí viac-menej doposiaľ vyčlenených z aktívnej politiky. Týchto ľudí nemá kto potiahnuť či „postrčiť“, hoci mnohí z nich sú – napríklad i v porovnaní so mnou – oveľa schopnejší, majú väčšiu invenciu, sú nápaditejší a podobne. Tieto vlastnosti v kombinácii so skúsenosťou, by mohli byť prínosom, či už pre oblasť regionálnej alebo celoštátnej politiky. Myslím, že by tak mohlo dôjsť k výraznému oživeniu celkového spoločenského diania a následne i k mnohým pozitívnym zmenám v živote okolo nás.

Prečo by Vás mali voliť povedzme Bystričania?
Pretože do politiky vstupujem nezištne.

Cítite sa viac ľavičiarom, alebo pravičiarom?
Nerád delím ľudí na ľavičiarov alebo pravičiarov, posudzujem ľudí a všetky tieto otázky podľa toho, čo je vhodné a dobré pre ľudí.

V súčasnosti pociťuje Európska únia a jej niektoré členské krajiny (Grécko) doslova menovú krízu. Malo by malé Slovensko pomáhať bohatším problémovým krajinám, keď sa dostanú do problémov?
Myslím, že tu sa jedná o komplexnejší problém, ktorý by sa v každom prípade nemal obmedzovať len na situáciu, v akej sa v súčasnosti nachádza Grécko. Vzhľadom na členstvo v Európskej únii, nemožno tieto skutočnosti vnímať celkom izolovane a rovnako pred nimi v žiadnom prípade nemožno zatvárať oči. Na druhej strane si však myslím, že akákoľvek prípadná pomoc – či už zo strany nášho štátu, alebo iných členských štátov – by mala byť posudzovaná veľmi dôsledne jednak z hľadiska jej prípadnej efektivity, no zároveň najmä v spojitosti so stanovením a dodržiavaním takého systému opatrení, ktoré by mali za cieľ elimináciu opakovania podobnej situácie v budúcnosti.

Nestratia národné štáty a regióny centralizovaním hospodárstva a financií v rámci EÚ samostatnosť v rozhodovaní napríklad o daniach a svojich rozpočtoch?
Nie som ekonóm, ani finančník a tu v konečnom dôsledku ide o pomerne odbornú otázku, avšak je samozrejmé, že už samotným vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie došlo k určitej strate suverenity rozhodovania v mnohých oblastiach, čo je z vnútroštátneho i medzinárodného hľadiska nevyhnutné rešpektovať. Domnievam sa však, že k absolútnej strate samostatnosti v rozhodovaní o uvedených otázkach by dôjsť nemalo, i keď je možné, že časom dôjde k určitému limitovaniu v podobe nevyhnutnosti rešpektovania určitých kritérií, stanovených zo strany EÚ. Myslím, že práve tu by sa mala aktívne angažovať naša zahraničná politika (zastúpenie v orgánoch EÚ a pod.) tak, aby akékoľvek prípadné obmedzenie našej samostatnosti v rozhodovaní bolo čo najmenšie.