Výstavba na Kalvárii prerastajú do spoločenského konfliktu, verejnosť je jednoznačne proti výstavbe. Riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Sura žiada poslankyňu MsZ Priehodovú, aby odovzdala mandát poslankyne, vilkami na kalvárii sa včera zaoberala aj relácia Reportéri STV.

Verejná diskusia na portáli Bytricoviny.sk o pripravovanej výstavbe 4 rezidenčných viliek pod Kalváriou aj s vybavenosťou banskobystrickým Biskupským úradom, dostala zaujímavú koncovku. Ňou je výzva riaditeľa Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici PhDr. Miroslava Suru adresovaná poslankyni banskobystrického mestského zastupiteľstva Ing. arch. Ľudmile Priehodovej, aby odstúpila zo svojej delegovanej funkcie. Ako dôvod uvádza jej mediálne útoky na činnosť Pamiatkového úradu a zavádzanie občianskej verejnosti o právnom stave v súvislosti s územným konaním o umiestnení stavby „Polyfunkčná zóna pod Kalváriou Banská Bystrica“, ktorého navrhovateľom je banskobystrický Biskupský úrad.

Faktom je, že posledné zmeny a doplnky územného plánu aglomerácie v tejto časti mesta z roku 2000 umožňujú na daných pozemkoch, ktorých vlastníkom je Biskupský úrad, v obmedzenej miere výstavbu ďalších objektov v súvislosti s už existujúcimi alebo schválenými cirkevnými objektmi (zrekonštruovaná Kalvária a kláštor aj s prístupovou komunikáciou), ktoré by vytvárali akési zázemie tejto pietnej časti s objektmi kultúrnej a občianskej vybavenosti vrátane parkovými úpravami pod Kalváriou. Súčasťou tohto dotvorenia územia má byť aj doplnková funkcia rezidenčného bývania.

Všetky zmeny a doplnky územného plánu, ktoré schvaľuje mestské zastupiteľstvo, sú záväzné pre investorov a občanov na území mesta. V rámci pripomienkového konania sa k návrhu úprav územného plánu vyjadrujú fyzické osoby a inštitúcie vrátane pamiatkarov. Keďže Kalvária pod Urpínom je národnou kultúrnou pamiatkou, akákoľvek plánovaná výstavba v jej bezprostrednom okolí sa musí posudzovať veľmi citlivo, obzvlášť keď sa nachádza v ochrannom pásme mestskej pamiatkovej rezervácie. Tu však vznikol problém, keďže proti rozšíreniu tohto ochranného pásma z roku 2007 aj na územie pod Kalváriou sa v minulosti odvolalo mesto i Biskupský úrad. Toto odvolanie riešilo Ministerstvo kultúry SR a odobrilo túto pamiatkovú rezerváciu, ale 1.decembra 2009 Krajský súd v Bratislave uznesením zrušil ochranné pásmo Mestskej pamiatkovej rezervácie v Banskej Bystrici a celé konanie v tejto veci vrátil na nové konanie.

Inými slovami územie pod Kalváriou sa z tohto uhla pohľadu v súčasnosti nenachádza v ochrannom pamiatkovom pásme a z tohto dôvodu tu nie je zákonom či iným nariadením prísnejšie obmedzená žiadna výstavba. Platia podmienky poslednej zmeny územného plánu mesta z roku 2000 a územného plánu banskobystrického Veľkého územného celku s podporou obnovy a zachovania urbanisticky a architektonicky hodnotných areálov kalvárií ako výrazného krajinno-urbanistického prvku územia v zmysle vládneho nariadenia z roku 1998. Aktuálne sa všetky záväzné regulatívy aj s vymedzeným územím na výstavbu zapracúvajú do návrhu nového územného plánu mesta. Tu môže byť odborná diskusia o tom, aké veľké územie pod Kalváriou a čím môže byť zastavané, ale neexistuje v ňom žiadna stavebná uzávera.

Faktom je, že proti plánovanej výstavbe viliek pod Kalváriou sa zdvihla vlna odporu niektorých architektov a historikov v meste, ktorí sa obávajú znehodnotenia tohto pietneho miesta i výhľadu na panorámu Kalvárie a Urpína, vrátane výrazného zásahu do tohto jedinečného urbanistického priestoru. Proti výstavbe rezidenčných viliek sú aj občania bývajúci v časti mesta pod Kalváriou, ktorí spolu s pol tisíckou veriacich podpísali petíciu proti plánovanej výstavbe v tomto priestore.

V zmysle zákona je postup Biskupského úradu ako vlastníka predmetných pozemkov pod Kalváriou plne legitímny. Ako jeden z najväčších investorov v Banskej Bystrici, najmä vďaka svojmu diecéznemu biskupovi mons. Rudolfovi Balážovi, dokázal obnoviť a postaviť úžasné množstvo cirkevno-kultúrnych pamiatok a ďalších objektov za nemalé finančné prostriedky, za čo si zaslúži úctu a obdiv, samozrejme nie nekritický. To sa napokon týka každého investora v meste pod Urpínom, ktorý prichádza otvorenými dverami a svoje zámery predstaví verejnosti.

Pochopiteľné je i to, že cirkev sa snaží maximálne efektívne zhodnocovať svoj majetok, aby tak získala financie na údržbu a ďalšie investície. K vhodnosti či nevhodnosti výstavby 4 maximálne trojpodlažných rezidenčných viliek s vybavenosťou pod Kalváriou by sa objektívne mala vyjadriť najmä obec banskobystrických architektov, avšak tento hlas zatiaľ nezaznel. Pravda, ak medzi našimi architektmi takáto zmysluplná diskusia (a nielen v tomto prípade) vôbec existuje…

Zato sa zdvihla mediálna vlna kritiky postupu banskobystrického Biskupského úradu, naposledy prezentovaná v STV. Pondelkoví „Reportéri“ sa však tak trochu jednostranne kĺzali po povrchu problému a chýbala objektívna analýza celého problému. Ten vonkoncom nespočíva v pocitoch, či jednostranne ladených verejných vystúpeniach, ale v zásadných odborných argumentoch. V Banskej Bystrici neprekvapuje, že mediálny priestor dostávajú zväčša iba konkrétni kritickí poslanci alebo občania, ale v danom prípade okrem riaditeľa ÚHA ani jeden všeobecne uznávaný architekt, či urbanista. Ak sa ozve napríklad riaditeľ Pamiatkového úradu striktne sa opierajúc o platnú legislatívu a nedajbože nie v súlade so žiaducou kritikou výstavby, stáva sa sám terčom kritiky ostatných kritikov. Zdá sa, že hľadanie objektívneho pohľadu na veci a problémy okolo nás je čoraz ťažšie.