Radvanský jarmok bol 15.decembra 2011 slávnostne zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Tohto roku mal šancu dostať sa aj do zoznamu UNESCO.

Hoci vedenie mesta pod Urpínom hovorilo o svetovom zápise Radvanského jarmoku takmer ako o hotovej veci, napokon Výbor pre ochranu kultúrneho dedičstva UNESCO v Paríži rozhodol o 34 zápisoch, ale Radvanský jarmok medzi nimi nebol. Nie je to žiadna tragédia, pretože sa tak môže stať nabudúce s doplnením žiadosti zo slovenskej strany.

Od roku 2005 sa do zoznamu nehmotného dedičstva ľudstva UNESCO zapísala Slovenská fujara. Vlani Ministerstvo kultúry SR nominovalo na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO Terchovskú muziku a tento rok sa ušla nominácia Tradičnému ručnému zvoneniu na zvony a Radvanskému jarmoku. Rozhodovať sa malo do konca roka 2014, pričom  podmienkou bol zápis do národného zoznamu.

Banská Bystrica koncom roka 2011 získala v Radvanskom jarmoku  vzácnu kultúrnu značku, ktorá nás môže reprezentovať vo svete a napomôcť tak praktickému formovaniu  stratégie rozvoja cestovného ruchu v našom meste. Obzvlášť pred avizovaným rozhodovaním o zápise do zoznamu UNESCO sa Radvanský jarmok mal stať prioritou v prezentácii mesta v zahraničí.

Projekt s návrhom na zápis Radvanského jarmoku v roku 2011 podali dlhoročné pracovníčky PKO v Banskej Bystrici Lýdia Baranová a Ľudmila Grausová.

„Aj našou osobnou ambíciou bolo, aby prešiel projekt najstaršieho, kontinuálne dnes už 357 rokov konaného jarmoku v strednej Európe,“

povedala pre náš portál Lýdia Baranová.

Banskobystrický Radvanský jarmok, ktorého 357.ročník sa uskutočnil tohto roku v  septembri, sa tiahne dejinami Slovenska už od 17. storočia a nájdeme ho nielen vo výtvarnom stvárnení Dominika Skuteckého a ďalších známych či menej známych umelcov, ale napríklad aj v literatúre od roku 1870, kedy Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský napísal a vydal poviedku „Radvanský Jarmok“. Nachádzame ho aj v dielach Jozefa Gregora Tajovského, Štefana Žáryho, ale aj českej spisovateľky Boženy Němcovej.

V novodobej histórii sa Radvanský jarmok stáva najmä prehliadkou remeselnej zručnosti domácich i zahraničných ľudových umelcov, ako aj   prehliadkou  folklórnej tvorivosti, spevu a tanca, v ktorých  interpreti uchovávajú vzácne dedičstvo našich predkov.