Rekonštrukcie ciest, opravy budov či zvyšovanie platov najmenej zarábajúcim zamestnancom v krajských inštitúciách – aj to boli priority Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) v roku 2018.

Oprava ciest je prioritou

Je dôležité, že kraj sa postupne dostáva z predchádzajúcej izolácie, v ktorej bol uplynulé roky a otvára sa medzinárodnej spolupráci. Uviedla to Marcela Glevická, vedúca oddelenia styku s verejnosťou Úradu BBSK:

„V prvom funkčnom roku župana Jána Luntera sa podarilo opraviť približne 100 kilometrov ciest. Napríklad viac ako 18,2 kilometra ciest v okrese Lučenec na 16 úsekoch sa dočkalo nového asfaltového povrchu. V okresoch Zvolen a Revúca bola položená nová vozovka na ďalších 7,7 kilometroch. Opravovali sa cesty v dĺžke asi 60 kilometrov v okresoch Banská Bystrica, Brezno, Banská Štiavnica, Žarnovica a Žiar nad Hronom,“

Glevická ďalej pokračovala:

„Projektujú sa úseky v dĺžke 95,3 kilometra v okresoch Lučenec, Veľký Krtíš, Brezno a Poltár, úseky ako Vígľaš – Dolná Strehová, Vígľaš – Červeňany alebo Pôtor – Rákoš, tiež úseky Brezno – Sihla a Kokava nad Rimavicou. Ešte pred zimnou sezónou sa podarilo urobiť lepšiu cestu pre ľudí, ktorí sa presúvajú v okolí Chopku z obce Bystrá cez atraktívnu rekreačnú oblasť Tále pod Nízke Tatry.“

Opravy ciest sú prioritou kraja. Ten plánuje do dvoch rokov zrekonštruovať 300 kilometrov ciest a minimálne 120 mostov.

Opravilo sa viacero budov v správe kraja

Nové vedenie kraja sa v prvý rok svojho úradovania pustilo tiež do viacerých opráv krajských budov, ktoré boli v havarijnom stave. Poslanci odsúhlasili investičné zámery na najnutnejšie opravy vo viac ako 50 zariadeniach v správe BBSK.

„Objekt gymnázia na sídlisku Sekier vo Zvolene bol opustený od roku 2014, kedy sa zrušilo gymnázium a odvtedy chátral. Kraj spustil projekt revitalizácie spolu s občanmi, s ktorými rozhodne o tom, aká bude nová funkcia budovy po rekonštrukcii. Vďaka prvej fáze revitalizácie tam funguje telocvičňa pre verejnosť,“

skonštatovala Glevická.

Rekonštrukcie fasády sa dočká historická fasáda Thurzovho domu v Banskej Bystrici. Systematická obnova pamiatok sa začala už v tomto roku. Rekonštrukciou prešiel Tihányiovský kaštieľ v Radvani. V Lučenci kraj prispel na opravu historickej budovy Novohradského múzea a galérie a tiež Novohradskej knižnice postavenej v roku 1932.

Zvýšili sa mzdy zamestnancov v krajských organizáciách

Vedenie BBSK sa sústredilo v tomto roku i na zamestnancov pracujúcich v organizáciách zriadených samosprávnym krajom. Od tohto roka zarábajú viac a podľa Glevickej si najviac polepšili tí, ktorí dostávali najmenej.

„Až 1600 zamestnancov sa blížilo svojimi zárobkami k hranici minimálnej mzdy. Kraj uznesením garantoval, že nikto v organizáciách krajských inštitúcií nebude zarábať menej ako 580 eur,“

zdôraznila Glevická.

Pripomenula tiež, že BBSK sa postupne dostáva z izolácie. Kraj v tomto roku navštívilo osem veľvyslancov a prišli ďalšie významné zahraničné návštevy.

„Župan Ján Lunter absolvoval viac ako desiatku stretnutí v Bruseli i na úrade. BBSK spolupracuje s Novohradskou župou v Maďarsku. Chce obnoviť cezhraničné autobusové spojenie so Šalgotarjánom. Už prebiehajú projekty z programu INTERREG, vďaka ktorým sa obnovia dva nové mosty vo Vrbovke a Ipeľskom predmostí. Otvárame sa medzinárodnej spolupráci a dostávame z izolácie, v ktorej sme sa štyri roky nachádzali. V združení predsedov vyšších územných celkov SK8 má opäť svojho zástupcu aj BBSK. Ján Lunter bol zvolený za jeho podpredsedu,“

dodala pre TASR Glevická.

Personálne otázky a spor s autobusovými dopravcami

Popri úspešnom naštartovaní reformy správy Banskobystrického samosprávneho kraja nemožno obísť niektoré problémy v personálnej oblasti. Neštandardným krokom bolo menovanie županovho syna – zvoleného poslanca BBSK do pozície poradcu župana, ktorý na rozdiel od ostatných poslancov zohráva kľúčovú úlohu pri dôležitých rozhodnutiach predsedu BBSK. Tento krok aj po roku vyvoláva kontrovezné názory v odbornej i laickej verejnosti v rámci uplatňovania demokracie na regionálnej úrovni.

Zvláštne je i to, že po ohlásenej transparentnosti procesov sa po výberových konaniach dostali do vedúcich funkcií na Úrade BBSK zväčša ľudia blízki vedeniu kraja, s minimálnymi skúsenosťami z práce v samospráve. Najviac otáznikov vyvolalo menovanie vedúceho Odboru regionálneho rozvoja, dopravy a investícií s jeho nejasnou minulosťou a neprofesionalitou v oblasti dopravy.

Právny spor s autobusovými dopravcami o neplatnosť dodatkov k dlhodobým zmluvám podpísaných ešte bývalým županom, ktorý vypukol pár mesiacov pred koncom roka, ohrozil doposiaľ bezproblémové fungovanie verejnej autobusovej dopravy na území BBSK.

Vedenie kraja napokon podáva žalobu na súd, ale napriek tomu súčasní dopravcovia budú jazdiť naďalej aj po 1. januári 2019 ako doposiaľ. Kraj by mal v súčinnosti s dopravcami pristúpiť k riešeniu integrovanej dopravy – jednému z hlavných bodov volebného programu predsedu BBSK.

Celkovo možno zhodnotiť prvý rok Jána Luntera vo funkcii bystrického župana ako posun dopredu, čo by mal kraj potvrdiť konkrétnymi krokmi aj v roku 2019.