Po minuloročných regionálnych voľbách a víťazstve Mariana Kotlebu sa zvyšok krajiny začal pozerať na Banskobystrický kraj sťaby hnedú škvrnu na mape Slovenska.

Po vyše dvoch mesiacoch  môžeme konštatovať, že extrémizmus vodcu ĽSNS zďaleka nie je hlavným problémom Bystričanov ani obyvateľov kraja, ale neschopnosť župana získavať investície a eurofondy na rozvoj už áno.

Že sa Marian Kotleba vo funkcii banskobystrického župana snaží verbálne dištancovať od svojej extrémistickej minulosti, s ktorou ho stále spájajú najmä celoslovenské médiá, nie je v skutočnosti to najpodstatnejšie. Ani že sa na Úrade BBSK obklopuje svojimi straníckymi „spolubratmi“ a ochraňuje ho „usporiadateľská služba“ holohlavých chlapíkov v čiernom, ani že chodí do práce v straníckom  tričku s logom ĽSNS.

Keď to pritiahneme za vlasy, tak pre obyvateľov kraja (nie pre poslancov)
nemusí veľa znamenať ani jeho otvorený županský list „Slovana“ prezidentovi Ukrajiny, v ktorom nazýva všetkých demonštrujúcich Ukrajincov  teroristami (paradoxne aj radikálnych extrémistov využívajúcich nepokoje na svoje ciele) a tribunálom takmer uznaného vojnového zločinca Slobodana Miloševiča (komunistu) považuje za národného hrdinu Srbska.

Možno si Marian Kotleba, súc zahĺbený do seba a svojich „všeslovanských“ myšlienok, ani nevšimol, že prezident Janukovyč už nie je dôležitý pre veľmoci, pretože po vytrvalom tlaku miliónov protestujúcich občanov Ukrajiny túžiacich po európskej slobode o budúcnosti tejto krajiny už rokuje Rusko s EÚ a USA,  aj za účasti opozičného lídra Vitalija Klička.

Kľúčovým problémom župana Kotlebu a tým pádom aj obyvateľov kraja je, že podľa všetkého nemá ani páru o ekonomickom fungovaní regionálnej samosprávy. Okrem straníkov  z ĽSNS a teoretickej odbornej asistentky z UMB nevidno v jeho blízkosti jediného uznávaného ekonóma.  Preto ani vo februári nemá kraj rozpočet na tento rok, hoci jeho návrh pripravil  bývalý župan ešte v decembri. Kotleba sa vyhovára na dlhy v doprave a pri správe ciest, na čo ho predtým upozornil jeho predchodca a načrtol mu aj cestu, ako tieto záväzky postupne vyrovnať. To by však tomu musel najskôr rozumieť…

Po svojom nástupe do funkcie župana Marian Kotleba ako prvé zastavil pripravenú stavbu cyklotrasy „Rodinná cestička“ Banská Bystrica-Sliač-Zvolen a dva roky pripravovanú investíciu novej prístupovej cesty na Pršany. „Prehodnocujeme všetky investičné projekty, ktoré nás budú stáť peniaze. Nemôžeme rozdávať, keď na to nemáme,“ povedal v januári na tlačovke, ale ani slovo o nejakých rozvojových prioritách kraja!

Financie do rozpočtu chce Kolteba získať z nerealizovaných projektov a zrušených zmlúv. Len aby potom na súdoch neprerobil aj gate. Asi nevie, ako župan Maňka so svojím tímom zachránil v súdnych sporoch proti veľkým hráčom majetok kraja za 106 miliónov eur.

Podľa Kotlebu sú dôležité také investície, ktoré dajú prácu všetkým obyvateľom kraja a nielen niektorým regiónom. Zatiaľ deklaroval svoj jediný  projekt „ lopaty a čakany“, ale ako  a za čo, ešte nepovedal. Nehovoriac o eurofondoch a grantoch, ktoré sú pre neho doslova „španielskou dedinou“. Nič mu nehovorí ani taký dôležitý fakt, že za uplynulé štyri roky pritieklo z týchto zdrojov do rozpočtu kraja viac ako 112 miliónov eur na investičné projekty.

Na eurofondy však pri tomto županovi môžeme zabudnúť, lebo pre neho je Európska únia jedným z najväčších nepriateľov Slovenska zotročujúcom našich ľudí. Je neuveriteľné, koľko Stredoslovákov týmto jeho slovám ešte stále verí…

Veľmi účelovo znejú slová Kotlebovho hovorcu Miroslava Beličku, keď od novinárov žiada 100-dňové moratórium na kritiku práce nového župana. Iba slepý nevidí, že toto vedenie sa od začiatku venuje politike miesto každodenného odborného riadenia ekonomického chodu Banskobystrického kraja s viac ako 650 tisíc obyvateľmi v 13 okresoch. Je zjavné, že Marián Kotleba má problém so štandardným výkonom práce župana.

Ak máme čakať 100 „pracovných“ dní na to, aby sme zistili, že „kráľ je nahý“, tak je to úplne zbytočné. Aj pre župana totiž platí, že ak neuchopí svoju zodpovednú verejnú funkciu od samého začiatku za správny koniec, bude to potom iba zbytočné hľadanie strateného času, ktorý sa už ani pri najlepšej vôli nebude dať dohnať. A v konečnom dôsledku na to doplatia všetci občania tohto kraja, voliči i nevoliči. Lebo aj v kraji, či sa to niekomu páči alebo nie, je to až v prvom rade o peniazoch a investíciách do rozvoja.