„Ako je to u Vás s prdením?“ S takouto smiešnou otázkou sa kedysi obrátil nezabudnuteľný Julo Satinský na svojho kolegu Milana Lasicu. „Ako je to u nás s kultúrou?“ Túto otázku si kladú banskobystrickí umelci i kultúrychtiví občania.

Nedávno sa u primátora mesta Petra Gogolu stretla neformálna skupina ľudí profesionálne pracujúcich v oblasti kultúry od divadelníkov, hudobníkov, kozervatoristov, galeristov, muzeológov, knihovníkov až po Akadémiu umení. Iniciátorkou tohto kultúrneho stretnutia bola poslankyňa MsZ Viera Dubačová, zakladateľka dnes už mestského Divadla z pasáže. Téma bola jasná – ako ďalej s domácou kultúrou?

Ako býva u nás zvykom, debata sa dostala až k neuralgickému bodu, ktorým si vždy až na prvom mieste peniaze. Odniesla si to príspevková organizácia mesta Park kultúry a oddychu (PKO), ktorá v Banskej Bystrici funguje od roku 1961. Ľudia z kultúrnej branže sú nespokojní s tým, že mestské financie vyčleňované na kultúru sa v posledných rokoch údajne využívali veľmi nekontrolovateľne, teda netransparentne. Napríklad cez PKO vraj mali ísť veľké prostriedky v prospech cudzích umelcov na úkor domácich. Pritom v meste pod Urpínom existuje široký potenciál umelcov, ktorí by vedeli tieto peniaze omnoho lepšie zužitkovať.

Vznikol nápad pretransformovať PKO na akúsi umeleckú či kultúrnu agentúru, ktorá by iba koordinovala a organizovala mestskú kultúru. Peniaze z mestského rozpočtu by však išli formou grantov priamo jednotlivým banskobystrickým umelcom či kultúrnym organizáciám. Samozrejme transparentne.

Keďže poslankyňa Viera Dubačová je zároveň predsedníčkou kultúrnej komisie MsZ, zrejme táto by navrhovala rozdelenie grantov na kultúru a koordinovala činnosť neformálneho združenia domácich aktérov kultúry v meste. Konkrétnu prácu by potom odviedla „sprostredkovateľská agentúra PKO“.

Primátor Peter Gogola je otvorený všetkým zmysluplným návrhom a s touto novou iniciatívnou platformou (už možno v neformálnej podobe) sa stretne aj nabudúce. Dovtedy azda stihne poslancom predložiť aj návrh rozpočtu mesta na rok 2011, lebo bez zastupiteľstvom schválených finančných príjmov a výdavkov v mestskom rozpočte sa nedá udeliť žiaden grant, ani na kultúru.

Snahy oklieštiť alebo zrušiť PKO s jeho vlastnou základnou činnosťou v oblasti mestskej kultúry nie sú nové. Pre mnohé súkromné umelecké agentúry a mestom dostatočne nepodporované skupiny umelcov či kultúrne organizácie zrejme predstavuje PKO brzdu ich ďalšieho rozvoja. Pritom je zaujímavé, že pri PKO existuje záujmovú umeleckú činnosť niekoľkých umeleckých súborov. Patrí sem súbor Zvonček, folklórny súbor Bystrina, tanečné skupiny Step klub, Blesk a Pegas, ale aj hudobná skupina VZNCH s bubeníkom „Yulom“ alias Petrom Gogolom.

Okrem toho PKO každoročne organizuje Dni mesta s Radvanským jarmokom, hudobné jari, letá, jesene a Vianoce, Medzinárodný dixilendový festival a ďalšie folklórne, tanečné či spevácke festivaly. Veľmi užitočné sú kultúrne podujatia pre deti, napríklad na onkológii (Klauni prinášajú smiech) alebo na Mikuláša či Vianoce. Vlani PKO zahájilo tradíciu organizovania mestských charitatívnych plesov, z ktorých výťažky môže primátor darovať detskej nemocnici.

Pritom rozpočet PKO sa každým rokom znižuje (aktuálne pod 280 tisíc eur ročne), rovnako ako počet jeho pracovníkov (po odchode z ECC muselo odísť 12 ľudí), sťahuje sa z miesta na miesto (teraz sídli v Barbakane) a po odchode Petra Danáša je po Novom roku aj bez menovaného riaditeľa. Práve Danáš bol iniciátorom minuloročnej Deklarácie vzájomnej kultúrnej spolupráce miest K8 založenej na výmene svojich domácich umeleckých produkcií medzi krajskými mestami pri rôznych kultúrnych festivaloch či iných významných podujatiach.

Napriek vítanej neformálnej snahe umeleckých a kultúrnych predstaviteľov mesta robiť niečo s banskobystrickou kultúrou, vyvstáva omnoho dôležitejšie otázka. Čo urobiť s ekonomikou mesta, aby bol prijatý vyrovnaný rozpočet na tento rok aj s využitím všetkých vnútorných rezerv či vonkajších možností získať do príjmov aj mimorozpočtové štátne alebo európske zdroje, nehovoriac o prilákaní nových investorov a investícií do mesta.

Až keď si budeme vedieť odpovedať na túto takpovediac fundamentálnu otázku ďalšieho ekonomického fungovania mestskej samosprávy, potom budeme vedieť riešiť aj problém domácej kultúry v Banskej Bystrici. A ako inak, než transparentne…