Mesto Banská Bystrica prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti MBB a.s. postupne napreduje vo výstavbe prvého priemyselného parku v Šalkovej. Mohlo by to šlo aj rýchlejšie, nebyť problémov s reštitúciami, vodármi a dopravnou infraštruktúrou.

O potrebe mať v meste priemysel a výrobu s novými pracovnými príležitosťami pre Banskobystričanov pochybuje dnes zrejme málokto, napriek tomu sa ešte občas diskutuje o tom, či Bystrica nemá zostať iba centrom kultúry, administratívy a vzdelanosti regiónu. Pritom mnohé i menšie slovenské mestá sa priam pretekajú v zakladaní priemyselných parkov pre investorov s podporou štátu. Banská Bystrica zostávala dlho akoby mimo hry.

Zámer vybudovať priemyselný park aj v meste pod Urpínom vznikol okolo roku 2000. Jednou z lokalít boli najskôr pozemky medzi Badínom a Sielnicou (hovorilo sa o investorovi BMW), neskôr padlo rozhodnutie o príprave priemyselného parku v Šalkovej. Nositeľom tohto zámeru sa stala mestská spoločnosť MBB a.s.

Najskôr sa vyskytli problémy s vysporiadaním pozemkov. Tie z veľkej časti patrili Slovenskému pozemkovému fondu (SPF), zvyšok súkromníkom a menšiu časť vlastnilo aj mesto. Rokovania s potencionálnym investorom sa natiahli a mesto pred rokom 2006 nebolo veľmi aktívne ani vo vyjednávaní s fondom. Tomu zodpovedal aj výsledok. Potencionálny rakúsky investor odišiel a o pozemky sa začal zaujímať šikovný developer.

Stala sa z toho kauza so súdnym pokračovaním, v ktorej sa s vedomím SPF pozemky výhodne dostali cez reštituentov k banskobystrickej súkromnej firme. Keď chcela na tomto území postaviť mestská spoločnosť MBB a.s. priemyselný park, musela ich odkúpiť od nového vlastníka-developera za trhovú cenu. Po schválení v mestskom zastupiteľstve sa to napokon koncom roka 2007 udialo zámenou pozemkov.

Od roku 2008 sa reálne začalo s územnou prípravou priemyselného parku na ploche 36 hektárov. Minulý rok získala spoločnosť MBB a.s. stavebné povolenie, dotiahli sa siete a pripravuje sa územie pre prístupové komunikácie k parku. Ku koncu minulého roka k dvom zazmluvneným investorom TURANCAR a MED-ART pribudli ďalší dvaja. Podľa predsedu predstavenstva Ľubomíra Bobáka rokujú aj s ďalšími záujemcami. Hospodárska kríza v minulom roku zabrzdila prílev investorov do nášho regiónu, ale situácia sa postupne zlepšuje. Už v tomto roku by mohlo v priemyselnom parku nájsť prácu 250-400 ľudí.

Kvôli reštitúciám sa muselo zmeniť trasovanie sietí, ale už sa podarilo mimosúdne dohodnúť s najväčším reštituentom na využití jedného takéhoto pozemku pre účely priemyselného parku. Spoločnosť MBB a.s. je podľa svojho predsedu predstavenstva pripravená efektívne riešiť aj prípadné reštitučné míny, ktoré sa tu ešte môžu vyskytnúť. Žijeme v meste, kde žiadny, tobôž nie banskobystrický investor nemôže byť doma prorokom…

Vyzerá to tak, že kľukatá cesta vedúca k prvému priemyselnému parku v Banskej Bystrici nás dovedie k správnemu cieľu. Napriek tomu, že do hry teraz vstúpilo Povodie Hrona, ktoré by v dôsledku nových protipovodňových opatrení malo cca o 1 meter zvýšiť existujúcu korunu sypanej hrádze pri rieke Hron pozdĺž priemyselného parku. Keďže tento štátny podnik nemá dostatok financií, je spoločnosť MBB a.s. pripravené pripraviť aj túto stavbu a v najhoršom ju z vlastných prostriedkov aj zafinancovať, ak by to malo ohroziť konečnú kolaudáciu priemyselného parku.

Rovnaký problém je aj pozdĺž mestskej prístupovej komunikácie v Majeri, ktorá sa bude rozširovať. Aj tu sa má navyšovať hrádza pri Hrone, ale vodári by podľa svojho nového vedenia chceli preniesť finančnú záťaž na mesto. Nehovoriac o tom, že všetky protipovodňové opatrenia, vrátane tunela pod Urpínom, mohli byť financované z eurofondov, ale tento projekt ministerstvo životného prostredia vlani zastavilo.

To by mohla byť parketa pre nového banskobystrického primátora Petra Gogolu. Nedávno ho v Banskej Bystrici navštívili predstavitelia strany Most-Híd, ktorá ho podporila vo voľbách. Podpredseda NR SR Béla Bugár a minister pôdohospodárstva Zsolt Simon verejne prisľúbili primátorovi pomoc, keď sa na nich obráti s konkrétnymi projektami Zdá sa, že tá chvíľa práve nastala pri probléme s financovaním navyšovania protipovodňovej hrádze pozdĺž Hrona (a možno by sa ešte našla aj cesta k oživeniu projektu protipovodňového tunela pod Urpínom na ministerstve životného prostredia, ktorému teraz tiež šéfuje zástupca Most-Híd).

Podobný problém čaká mesto aj pri dotiahnutí rozšírenej prístupovej mestskej komunikácie k priemyselnému parku z Majera, ktorá si vyžiada osadenie jednej mostnej konštrukcie na trase. Pôvodne to podľa dohody s bývalým ministrom dopravy Ľubomírom Vážnym malo byť súčasťou investície štátu v rámci napojenia priemyselného parku na severný obchvat. Keďže súčasný minister Ján Figeľ je z KDH, ktoré tiež podporovalo Petra Gogolu vo voľbách, mohol by sa primátor pokúsiť o potvrdenie predchádzajúcich dohôd aj s novým ministrom dopravy. Mesto a MBB a.s. by tak ušetrili vlastné finančné prostriedky potrebné na vybudovanie ďalšej kvalitnej mestskej infraštruktúry.

V konečnom dôsledku by okrem týchto riešiteľných problémov už nič nemalo brániť tomu, aby sa priemyselný park v Šalkovej dokončil a postupne zaplnil ďalšími investormi. Tých predpokladaných okolo 2.000 nových pracovných miest v ňom stojí za to.