Prezident Kiska vymenuje za ústavnú sudkyňu aj Bystričanku Janu Laššákovú

SPRÁVY
9 /

Slovenský prezident Andrej Kiska sa pod tlakom odporúčaní Benátskej komisie a posledného rozhodnutia Ústavného súdu SR, aj keď s výhradami, rozhodol ukončiť trojročný spor o menovanie nových ústavných sudcov. Vo štvrtok vymenuje troch zvolených parlamentom a je medzi nimi aj Bystričanka Jana Laššáková.

Ústavný súd bude mať troch nových sudcov

 Okrem bystrickej právničky a poslankyne Jany Laššákovej sa na Ústavný súd do Košíc po menovaní prezidentom presťahujú aj poslanec a bývalý dekan Právnickej fakulty UMB Mojmír Mamojka a súčasný notár Miroslav Duriš. Kiska si mal podľa Ústavného súdu vybrať zo siedmich kandidátov zvolených parlamentom, pričom Mamojka ako jediný z nich prezidentovo rozhodnutie o nevymenovaní  nenamietal.

„Krok prezidenta SR Andreja Kisku vnímam s veľkou pokorou. Vo svojej celej právnickej profesii som prichádzala do styku s ústavou, s právnymi predpismi. Na ústavnoprávnom výbore som bola pri tvorbe zákonov, tak si myslím, že som pripravená zastávať funkciu. Špecializovala som sa na obchodné právo, civilné veci aj na ochranu práv občana,“
uviedla Jana Laššáková ku Kiskovmu rozhodnutiu.
Nových ústavných sudcov vymenuje prezident vo štvrtok po tom, čo Ústavný súd 6. decembra definitívne  rozhodol o sťažnosti piatich kandidátov, z ktorých si prezident odmietol vybrať. Ústavný súd prikázal prezidentovi, aby vo veci konal a z navrhnutých kandidátov vybral troch nových sudcov.

Andrej Kiska po porade so svojím právnym zástupcom a bývalým predsedom ÚS Jánom Mazákom v utorok vyhlásil, že právne sa podľa rozhodnutia súdu už postupovať nedá:

„Dospel som k záveru, že ak väčšina ústavných sudcov otvorene ignoruje princípy právneho štátu, nie je z hľadiska hlavy štátu správne a žiaduce pokračovať v tomto spore ďalej.“

Podľa  Kisku ako prezident vždy trval na tom, že kandidáti na ústavných sudcov musia byť odborne zdatní a morálne spôsobilí. Pripomenul, že proti rozhodnutiu Ústavného súdu neexistuje žiaden vnútroštátny opravný prostriedok. Nezodpovedanou otázkou však zostáva, prečo doteraz nerešpektoval nálezy Ústavného súdu v tejto veci, ktoré potvrdila aj Benátska komisia, keď to predpokladá aj Ústava SR…

Vývoj kauzy prezident versus kandidáti na ústavných sudcov

 V lete 2014 sa uvoľnili tri stoličky na Ústavnom súde v Košiciach. Na základe toho parlament v predstihu zvolil podľa Ústavy šiestich kandidátov – Janu Baricovú, Jána Bernáta, Miroslava Ďuriša, Evu Fulcovú, Imricha Volkaia a Juraja Sopoligu, z ktorých si mal prezident vybrať troch.

Odchádzajúci prezident Ivan Gašparovič prenechal ich vymenovanie už na novozvoleného Andreja Kisku, ktorý však vymenoval za ústavnú sudkyňu len Janu Baricovú a ostatných odmietol. Argumentoval vtedy tým, že sa rozhodoval na základe osobného rozhovoru i odporúčaní právnických autorít. Všetci odmietnutí kandidáti následne namietali pred ÚS porušenie ich základného práva.

Ústavný súd  zostal nekompletný,  jeho 13 – člennému plénu chýbali dvaja sudcovia. Preto začiatkom roka 2016 zvolila NR SR ďalších dvoch kandidátov Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku, voči ktorým zakrátko vzniesol výhrady prezident Kiska. Vtedajší predseda NR SR Peter Pellegrini to komentoval slovami:

 „Dnes chýbajú dvaja ústavní sudcovia, 28. februára odíde ďalší. Ostanú len desiati, rozhodovanie Ústavného súdu SR sa tak môže znefunkčniť, čo môže mať vážne dôsledky. Pýtam sa, môže byť záujmom alebo cieľom mať od marca nefunkčný ÚS a jeho plénum, ktoré môže poprípade rozhodovať aj o sťažnosti na priebeh parlamentných volieb? Dúfam, že je to len rečnícka otázka.“

Ako sa neskôr ukázalo, bol to fakt. Prezident Kiska odmietal aj po marcových parlamentných voľbách naďalej vymenovať zvolených kandidátov na ústavných sudcov. Ústavnému súdu 5. septembra 2016 doručili sťažnosť Jána Bernáta, Miroslava Duriša, Evy Fulcovej a Juraja Sopoligu, ktorú následne 14. septembra I. senát ústavného súdu prijal na ďalšie konanie.

Sťažnosť Jany Laššákovej doručili ústavnému súdu 13. septembra 2016 a 4. októbra ju uznesením III. senát ústavného súdu (Jana Baricová, Sergej Kohut, Rudolf Tkáčik) prijal na ďalšie konanie. Plénum ústavného súdu 12. októbra 2016 uznesením spojilo obe veci na spoločné konanie.

Dňa 6. decembra 2017 I. senát Ústavného súdu SR, že boli porušené základné práva kandidátov na ústavných sudcov a zároveň prikázal prezidentovi SR, aby vo veci znova konal a rozhodol tak, že z dostatočného počtu kandidátov navrhnutých Národnou radou SR vymenuje troch za sudcov ÚS SR.

Premiér Robert Fico na to reagoval slovami:

„Prezident zodpovedá za to, že dnes Ústavný súd nie je plne obsadený, že nemá šanc vybavovať agendu tak, ako by ju mal vybavovať. Podľa Ústavy sa má starať o riadny chod ústavných orgánov v štáte. Preto očakávam, že prezident SR Andrej Kiska čo najrýchlejšie vymenuje chýbajúcich sudcov Ústavného súdu. Za najlepšie považujem, keby tak urobil do Vianoc.“

Dlho odkladaný akt sa napokon stane 14. decembra, čím tento právny spor skončí. Na budúci rok sa budú voliť ďalší kandidáti na ústavných sudcov, keďže až deviatim zo súčasného pléna končí mandát. Podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej by táto voľba už mohla prebehnúť podľa nových pravidiel, ktoré jej rezort pripravuje.

Ústava SR hovorí, že sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh NR SR na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. NR SR navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident vymenovať.

Autor: (tom), Foto: ilustračné