Víkendové televízne vystúpenie banskobystrického primátora Petra Gogolu v spoločnosti kandidáta na župana Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS) v TV Hronka nastolilo otázku, či si náhodou tento verejný činiteľ nerobí predvolebnú kampaň za mestské peniaze.

9.novembra sú regionálne voľby a sadnúť si do televízneho štúdia  s politikom kandidujúcim na najvyšší post v kraji je pre „nezávislého“ primátora jasným politickým príklonom na jeho stranu. Možno to však chápať aj ako súčasť jeho predvolebnej kampane (hovorí sa o Gogolovej kandidatúre na poslanca BBSK a na rok si zrejme bude chcieť zopakovať aj súboj o primátorský post ).

Problém je v tom, že mesto Banská Bystrica za vysielací čas o samospráve platí regionálnej TV Hronka 33.000 eur ročne z mestského rozpočtu. Či už bude alebo nebude víkendová diskusná relácia s dvomi „náhodne“ vybranými politikmi zarátaná do mestskej kvóty televízneho času za júl, na takéto excesy by si mal primátor dávať väčší pozor, obzvlášť v predvolebnom čase.

Podobne je to aj s vysokou frekvenciou publikovania správ o všetkých krokoch primátora v Radničných novinách, vrátane písania vlastného stĺpčeka. Občas to pripomína anekdotu z jedného nemenovaného totalitného štátu, keď ľud s vodcom vstával, raňajkoval, pracoval i zaspával. Zaujímavé je to i preto, lebo práve Peter Gogola vo vlastnej volebnej kampani na primátora v roku 2010 kritizoval svojho predchodcu, že využíva mestský  mesačník na osobnú kampaň. Teraz mu to nevadí…

Pritom to nie je lacná záležitosť. Za vydávanie Radničných novín platí mesto ročne 64.000 eur z mestského rozpočtu. Poslanci pred schvaľovaním rozpočtových nákladov na tento rok uvažovali o tom, že vzhľadom na množstvo médií informujúcich o činnosti samosprávy by sa vydávanie Radničných novín v dôsledku šetrenia financií zastavilo alebo obmedzilo, ale napokon to zostalo po starom. Pikantné je i to, že tento mestský mesačník sa tlačí v tlačiarňach patriacich prednostovi MsÚ Miroslavovi Rybárovi.

Niektorým Bystričanom sa môže zdať trochu príkre, že primátora kritizujeme aj za takúto „prkotinu“. Mali by sme si však uvedomiť, že tu ide o peniaze daňových poplatníkov a ak si chce niekto robiť svoju osobnú mediálnu kampaň či PR (Public Relations), tak len za vlastné transparentne…