Ekonomickí experti tvrdia, že keď Európsky parlament neschváli rozpočet EÚ, hrozí rozpočtová kríza na pozadí ekonomickej. Keď vláda nepresadí v parlamente štátny rozpočet, rozpočtové provizórium sa chápe ako nepriame vyslovenie politickej nedôvery a na ekonomických trhoch klesá rating krajiny.

V Banskej Bystrici návrh rozpočtu mesta na rok 2013 vlani v decembri stiahol z rokovania mestského zastupiteľstva sám primátor a do nového „šetriaceho“ roku sme vstúpili s rozpočtovým provizórium. Viacerí ekonómovia na tento prechodný stav nazerajú nedôverčivo. Do schválenia riadneho rozpočtu totiž nie sú dané jasné pravidlá výdavkov v rozpočtových kapitolách. Samospráva môže mesačne míňať 1/12 bežných výdavkov z minulého roka, bez investícií či financovania europrojektov. Pozorovatelia politickej scény to považujú za prejav slabosti vedenia mesta, ktoré sa nedokázalo dohodnúť s poslancami.

Úplne inak to vidí prednosta MsÚ Miroslav Rybár. V januárových Radničných novinách to vo svojej rubrike „Novinky z úradu“ uvažuje takto: „Neviem, kto vymyslel tento nešťastný názov, lebo už na pohľad nevyzerá dobre. Provizórny sa v mojich predstavách spája s niečím nedokonalým. V skutočnosti to ale nie je nič, čo by malo vzbudzovať obavy.“ Pre spresnenie o rozpočtovom provizóriu hovorí §11 zákona č.583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v platnom znení

Zvykne sa hovoriť, že proti gustu žiaden dišputát. Ani proti prednostovmu. Za posledné dva roky, čo je spolu s primátorom Petrom Gogolom vo funkcii, sme z jeho úst počuli už kadečo. Ani svojské vysvetlenie „výhod“ rozpočtového provizória v Rybárovom stĺpčeku nemá chybu: „Najlepšie je nehľadať vinníka a brať tento stav ako štandardnú súčasť verejného života. Koniec-koncov rozpočet je vec, ktorá už na začiatku roka presne určuje, na čo sa majú peniaze počas roka míňať, čo nemusíme vždy vedieť dobre odhadnúť, kým provizórium poskytuje väčšiu operatívnosť pri neočakávaných potrebách mesta. Nie je teda na ňom nič škodlivé.“

Čo je štandardné pre banskobystrického prednostu, však nemusí byť štandardným riešením pre odborníkov. Rybárovou optikou je lepšie, keď má vedenia mesta počas provizória voľné ruky a môže si výdavky „operatívne“ určovať takpovediac podľa seba.

To by pri riadne schválenom rozpočte nebolo možné, lebo každý výdavok je presne určený v jednotlivých rozpočtových kapitolách. Inými slovami ak by chcel primátor alebo prednosta „operatívne“ presunúť financie trebárs z verejného osvetlenia na kultúru, mohol by to vykonať len zmenou rozpočtu a so súhlasom mestského zastupiteľstva. V provizóriu táto povinnosť odpadá. Stačí sa len zmestiť do mesačného priemeru celkových výdavkov z vlaňajška.

Na prvý pohľad by sa dalo možno súhlasiť s názorom prednostu na proces prípravy a schvaľovania rozpočtu mesta: „Ak je rozpočet fyzicky pripravený, ale sú indície, že zastupiteľstvo by ho aj tak neschválilo, rozpočet sa radšej zastupiteľstvu ani nepredloží, kým sa neverejnými rokovaniami medzi primátorom a poslancami neodstránia trecie plochy (čo je aj prípad Banskej Bystrice).“

Len keby sme nevedeli, ako sa tvoril návrh rozpočtu mesta vlani v novembri a ako primátor v decembri „rokoval“ s poslancami o (ne)zapracovaní ich zásadných pripomienok. Už sme vás informovali, že o rozpočte sa nerokuje ani v polovici januára 2013, hoci kľúčové zastupiteľstvo je naplánované na 12.februára. Qui bono?