Štátna ochrana prírody SR so sídlom v Banskej Bystrici vydala usmernenie kolegom v regiónoch, aby pri rozhodovaní stáli prísne na princípe bezzásahovosti. Medzi štátnymi ochranármi sa hovorí o jednom z najmasívnejších zásahov do najvzácnejších prírodných oblastí Slovenska. Celkovo by sa malo vyťažiť okolo 1700 nákladných áut dreva.

Lesy SR, vojenské a súkromné lesy v posledných dňoch a týždňoch dali požiadavky o výnimku z ochrany prírody pri niekoľkých desiatkach najvzácnejších lokalít na Slovensku. Pričom podľa predpokladov Štátnej ochrany prírody ďalšie žiadosti zrejme pribudnú.

 „Ide o frontálny útok na naše najvzácnejšie lokality. Týka sa takmer každého regiónu Slovenska, ktorý má na svojom území chránené územia. Štátna ochrana prírody už vydala usmernenie pre svojich kolegov v regiónoch, aby v prebiehajúcich konaniach stáli zásadne za princípom bezzásahovosti a ochrany prírody,“

vyhlásil na piatkovej tlačovej besede Martin Lakanda, generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR.

Požiadavky ťažiť v najprísnejšie chránených územiach síce prišli z rôznych regiónov Slovenska, no v tom istom čase. Všetky doterajšie žiadosti o povolenie ťažby sú zdôvodnené potrebou spracovať veternú či lykožrútovu kalamitu.

Práve na opatrenia proti lykožrútovi v okolí bezzásahových zón vynakladá Štátna ochrana prírody SR nemalé prostriedky. Za posledných päť rokov vyplatila približne 2,5 milióna eur, aby sa zabránilo  šíreniu lykožrúta. Prostriedky použili správcovia lesov na kroky, ktoré samy navrhli a zrealizovali.

 Podľa Lakandu už je na Slovensku pomaly pravidlom, že kedykoľvek sa otvorí otázka ako zaistiť adekvátnu ochranu národným parkom, tak sa vytiahne téma lykožrút. Pričom najčastejšie zo šírenia kalamity bývajú obviňované bezzásahové zóny. No práve tieto zóny s vyšším podielom smrekových porastov, ktoré napadá lykožrút, predstavujú len dve percentá z celkovej výmery lesných pozemkov na Slovensku:

„Na konci dňa lokality, do ktorých okolia sme investovali nemalé prostriedky, majú byť vyťažené.“

Tieto slová potvrdil jeho námestník pre ochranu prírody Peter Baláž:

„Zatiaľ nevieme presne povedať, prečo požiadavky ťažiť v najprísnejšie chránených územiach prichádzajú z celého Slovenska v tom istom čase. Všetky doterajšie žiadosti o povolenie ťažby sú zdôvodňované  potrebou spracovať veternú kalamitu či lykožrútovu kalamitu. Konečné rozhodnutie o ťažbe dreva vydáva príslušný Okresný úrad, ŠOP SR je účastníkom konania. Odvolacím orgánom je MŽP SR.“

Podľa riaditeľa Správy Národného parku Nízke Tatry Ľuboša Čillagu väčšina žiadostí o výnimky z ťažby dreva sa týka  územia tohto národného parku:

„Ide napríklad o prírodnú rezerváciu Skalka, ktorá sa nachádza v katastri Dolnej Lehoty na Horehroní.  Tu chcú žiadatelia  vyťažiť 9 tisíc m3 dreva. My v tomto prípade trváme  na bezzásahovosti, pretože  ide o územie európskeho významu. Všetky bezzásahové územia poskytujú útočiská pre chránené druhy živočíchov a sú aj kľudovou zónou pre populáciu medveďov, či rysov. Plánovať zásahy do týchto území preto považujem za precedens.“

 Štátna ochrana prírody za súčasne platnej legislatívy dokáže účinne zabrániť ťažbe lesa takmer výlučne len v bezzásahových zónach. Teda tam, kde je na ťažbu potrebný súhlas štátnych ochranárov. Celkovo bezzásahové zóny predstavujú približne 85 000 hektárov Slovenska.