Túto otázku som si položil uplynulý týždeň po zasadnutí finančnej komisie. Z ekonomického  pohľadu ide o  banálny prípad nehodný osobitného zreteľa (hoci ním je). Na druhej strane sa v Banskej Bystrici vytvára nebezpečný precedens zavádzania nerovnováhy v uplatňovaní právomocí dvoch rovnocenných orgánov mesta – primátora a zastupiteľstva, nehovoriac o deformácii podnikateľského prostredia a právneho vedomia v našom meste.

Ospravedlňujem sa tým čitateľom Bystricovín, ktorým sa moja úvaha  bude zdať akademická, ale považujem za dôležité začať o tejto veci vo verejnom záujme diskusiu. Nejde totiž o osoby, ale o princíp zastupiteľskej demokracie na komunálnej úrovni.

Primátor má zo zákona obecnom zriadení (podobne ako prezident z Ústavy SR) možnosť nepodpísať uznesenie zastupiteľstva, ak sa domnieva, že je nezákonné alebo zjavne nevýhodné pre mesto. Jeho povinnosťou je prerokovať takéto „pozastavené“ uznesenie v mestskej rade a poslanci MsZ (podobne ako prezidentovo veto v NR SR) ho môžu na najbližšom zasadnutí prehlasovať trojpätinovou väčšinou hlasov. Ak to urobia, primátorom pozastavené uznesenia sa stane právoplatným a vykonateľným (primátor sa ešte môže obrátiť na prokuratúru, ale to nemá voči platnosti uznesenia MsZ odkladný účinok).

Toľko suché znenie zákona. Ibaže zákonodarca do neho vdýchol aj nepísaný „duch zákona“ v dobrej viere, že práve ten sa bude uplatňovať v praxi.  Aj vtedy, keď banskobystrickí poslanci prijali 12.novembra 2013 uznesenie č.1131/2013 o tom, že rušia predchádzajúcu obchodnú verejnú súťaž na prenechanie stĺpov verejného osvetlenia na umiestnenie mestského informačného systému do nájmu (A) a súčasne odporúčajú primátorovi mesta predložiť MsZ na rokovanie dňa 10.12. 2013 návrh nájmu firme, ktorá augustovú súťaž vyhrala so sumou 58.000 eur (B). Mimochodom mesto už pár mesiacov mohlo od víťaza inkasovať do svojej  kasy mesačne o tisícku viac, ako doposiaľ…

Primátor Peter Gogola toto uznesenie MsZ ako celok (A+B) podpísal, čim sa stalo právoplatným a vykonateľným. Na rokovanie finančnej komisie 25.novembra však predložil úplne iný návrh (C) mimo uznesenia zastupiteľstva, ktorý hovoril o nejakej novej súťaži. Vychádzal  z toho, že ešte pred konaním novembrového zastupiteľstva sa mala objaviť vyššia ponuka firmy (70.000 eur), ktorá v pôvodnej súťaži neuspela. Právnici takúto ponuku „ex post“ (firma vedela, aká bola najvyššia cena v pôvodnej súťaži) označujú za právne irelevantnú a účelovú, preto je potrebné nazerať na ňu, akoby vôbec neexistovala.

Lenže primátor mesta Banská Bystrica si nielenže nectí duch zákona o obecnom zriadení či o majetku obcí, ale vnáša do podnikateľského prostredia v našom meste aj právnu neistotu. Ten nebezpečný precedens (ak by sa uplatnil) spočíva v tom, že kedykoľvek v budúcnosti bude môcť ktokoľvek a z akýchkoľvek pohnútok prísť po verejnej obchodnej súťaži (kde sa dosiahla najvyššia cena napr. v e-aukcii) ešte pred jej oficiálnym ukončením a dať vyššiu ponuku, ktorú bude musieť mesto akceptovať a otvoriť tak Pandorinu skrinku ďalších ponúk. To znamená, že víťaz akejkoľvek súťaže v Banskej Bystrici si už nebude môcť byť nikdy istý, či naozaj vyhral a či mesto s ním uzavrie aj zmluvu! Prečo primátor nerešpektuje zastupiteľstvo ani duch zákona? Lebo nemá rád úspešnú firmu z pôvodnej súťaže a má rád nejakú inú? Alebo čo?

Ešte predtým, ako som išiel s touto vecou na bubon, dostal primátor Peter Gogola mail, v ktorom som ho na to upozornil dúfajúc, že k tomu zaujme „štátnický“ postoj. Keďže sa tak doposiaľ nestalo, zverejňujem zatiaľ právnu stránku problému, čo svojím konaním v tejto kauze štatutár mesta spôsobuje. Ale asi sa bude treba bližšie pozrieť na celé pozadie  tohto na pohľad banálneho obchodného prípadu, čo si zrejme štatutár mesta  už za bubon nedá…

Tento článok nie je redakčným článkom,  jedná sa o komentár a vyjadruje súkromné názory autora.