Škandál s nakazeným mrazeným mäsom dovezeným z Brazílie neskončil. Hygienici počas kontrol našli takéto mäso aj v zariadeniach spoločného stravovania v Banskobystrickom kraji.

Kontroly RÚVZ v Banskobystrickom kraji

Podľa ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy profesora Jozefa Bíreša patrí Slovensko s ohľadom na počet obyvateľov ku krajinám EÚ, ktoré z Brazílie dovážajú veľa mäsa:

„Hovädzieho je 240 ton, alarmujúce množstvo je hydinového mäsa, okolo 9.000 ton. Kontroly vykonávame aj naďalej, zameriavame sa hlavne na prevádzkovateľov, ktorí vlastnia sklady a obchodujú s touto komoditou vo väčšom množstve,  dodávajú ho reštauráciám a konečným spotrebiteľom.“

Pracovníci šiestich regionálnych úradov verejného zdravotníctva v našom kraji vykonali spolu 527 kontrol v 523 zariadeniach spoločného stravovania s cieľom vysledovať mäso brazílskeho pôvodu a výrobky z neho. Okrem toho oslovili 226 stravovacích prevádzkarní prostredníctvom mailov alebo telefonicky.

„Podľa zistení, prípadne výsledkov laboratórnych analýz ukladáme príslušné opatrenia buď priamo na mieste – na stiahnutie mäsa z použitia na prípravu pokrmov, alebo sa pozastavuje mäso do doby potvrdenia jeho zdravotnej neškodnosti,“

uviedol regionálny hygienik v Banskej Bystrici profesor Cyril Klement.

K výsledkom kontrol Klement dodal:

„V 187 zariadeniach spoločného stravovania v kraji bolo zistené mäso, ako aj mäsové prípravky pôvodom z Brazílie v celkovom množstve 3972,5 kg. Najčastejšie sa jednalo o mrazené kuracie prsia solené a mrazené kuracie pečienky.“

Pri tejto príležitosti odborníci verejného zdravotníctva upozorňujú na dodržiavanie hygienických všeobecne platných zásad pri príprave pokrmov zo surovín rôzneho druhu a pôvodu, ktoré Svetová zdravotnícka organizácia zhrnula do 10 zlatých pravidiel.

Desatoro „zlatých pravidiel“ k ochrane pred črevnými nákazami

1. Výber zdravotne bezchybných potravín – pri nákupe uprednostňovať tepelne spracované potraviny, napr. pasterizované mlieko pred surovým. Potraviny konzumované v surovom stave dokonale umyť.
2. Dokonalé preváranie potravín usmrcuje mikroorganizmy, podmienkou však je dosiahnutie teploty minimálne 70 °C počas 20 minút vo všetkých častiach spracovávanej potraviny (napr. hydina pri kosti).
3. Konzumácia bezprostredne po uvarení – pokiaľ sú uvarené pokrmy ponechané pri teplote miestnosti, mikroorganizmy, ktoré proces varenia prežili, sa začnú množiť, prípadne produkovať toxín. Čím dlhší je interval medzi tepelným spracovaním a konzumáciou, tým je riziko väčšie.
4. Správne skladovanie potravín – ak má byť strava pripravená v časovom predstihu, je nutné ju uchovávať buď v teplom stave (okolo 60 °C) alebo v chlade (pod 10 °C). Chybou je uloženie väčšieho množstva potravín, ktoré sú ešte teplé do chladničky. Stred potravín môže zostať dlho nad 10°C a mikroorganizmy sa pomnožia.
5. Dôkladné zohrievanie potravín – uvarené potraviny je potrebné zohrievať opäť pri teplote minimálne 70 °C.
6. Zabrániť skríženej kontaminácii surových a už uvarených potravín – bezpečne uvarené potraviny sa môžu sekundárne kontaminovať surovými, a to priamo dotykom alebo nepriamo, použitím toho istého noža, dosky na krájanie a pod.
7. Umývanie rúkje nutné pred zahájením prípravy potravín, pri prerušení práce, po opracovaní surových potravín a samozrejme po použití toalety alebo prebaľovaní dieťaťa. Hnisavé ložiská na rukách musia byť vždy zakryté. Ruky môžu byť kontaminované i po dotyku domácich zvierat.
8. Čistota kuchynského zariadenia – potraviny môžu byť kontaminované mikroorganizmami z pracovných plôch a kuchynských pomôcok. Prevenciou je udržiavať celé zariadenie v dokonalej čistote.
9. Ochrana potravínpred hmyzom, hlodavcami a inými zvieratami, ktoré môžu tiež prenášať patogénne mikroorganizmy.
10. Používanie výhradne pitnej vody na prípravu potravy – pokiaľ sú o kvalite vody určenej na prípravu stravy pochybnosti, je nutné ju prevariť.