Náš portál sa pred druhým kolom volieb banskobystrického župana, ako jedno z mála médií nielen v Banskej Bystrici, podrobne venoval fenoménu nazývaného Marian Kotleba, pričom sme otvorene deklarovali, dôležitosť voľby  demokracie. Vyslúžili sme si za to rôzne hanlivé označenia a nadávky, ale na svojom názore nemeníme  nič ani týždeň po…

Pripadá mi trápne, že po voľbách, v ktorých slovenská demokracia dostala na frak, až to svetu vyrazilo dych, sa  takmer všetky elektronické médiá, vrátane verejnoprávnej RTVS, začali masovo obúvať do Mariana Kotlebu a vyťahovať jeho neslávnu minulosť.  I to, ako politické strany napravo i naľavo zhadzovali vinu za jeho voľbu jeden na druhého miesto toho, aby si konečne sadli za okrúhly stôl a dohodli sa, ako idú riešiť tie najpálčivejšie problémy aj Stredoslovákov, ktorí im voľbou Kotlebu dali jasný varovný signál. To platí (až na výnimky) aj pre tretí sektor či cirkev.

Neskoro. Teraz mediálne útočiť na novozvoleného župana zo všetkých strán je viac či menej pokrytecké. Vladimír Maňka, ktorému v 1.kole chýbalo na zvolenie pol percenta hlasov (presne 654, aby nemuselo byť druhé kolo), to počas volebnej noci povedal presne: „Myslím si, že keby Kotleba kandidoval v ktoromkoľvek kraji, tak dosiahne podobný výsledok, azda okrem Bratislavy. Je to problém celoslovenský a naozaj ho bude potrebné riešiť.“ Možno povedať, že Maňka si to vo finále zlízol od voličov za celých 24 rokov ponovembrovej politiky na Slovensku!

Povedzme si to na rovinu – Marianovi Kotlebovi sa pred voľbami ani nesnívalo, že by sa mohol stať bystrickým županom. Ibaže politické a sociálno-ekonomické siločiary ho v druhom kole zoči-voči predstaviteľovi vládnej strany vyniesli na vlne tsunami na samý vrchol, až sa mu z toho môže zatočiť hlava.

Ten, kto v Banskej Bystrici vidí aj trochu za roh, už postrehol šíriaci sa kotlebizmus okolo nového župana. Ako sa jeho pobočníkovi už hlásia podnikatelia zvyknutí na presadzovanie svojich záujmov cez aktuálnu moc, ako už ponúkajú svoje právne služby niektoré banskobystrické advokátske kancelárie, ako už stoja v rade predtým zneuznaní služobníci siahajúci po dobre platenom úradníckom miestečku (viď trestné oznámenie za údajné skartovanie dokumentov na Úrade BBSK vraj na príkaz nemenovanej vedúcej). Signál už nepochybne zachytili akční spoluhráči v zahraničí a možno práve odtiaľ pritečú aj nejaké euráče, ktoré smrdieť celkom určite nebudú…

Tento „praktický“ kotlebizmus prichádza do krajského mesta s novým županom a treba sa mať pred ním na pozore. Ak viacerí Bystričania ešte stále veria tomu, že Rómovia a ochrana pred nimi je ich najväčší problém, tak po prebudení sa do všedného dňa rýchlo zistia, že sú to presne tie isté problémy, ako ich pociťovali v našom kraji aj predtým. Len s tým rozdielom, že ich bude riešiť niekto, kto v skutočnosti žiadne reálne riešenie neponúkal a ani ho nemá. Ale nechajme ho najskôr chvíľu pracovať, aby ukázal, čo v ňom naozaj je.

Ak tomu neveríte, pozrime sa spolu na existujúcu ideológiu kotlebizmu, ktorú pred časom zverejnil analytik Erich Vinclav na portáli Svornosti: „Na prvý pohľad pôsobí kotlebizmus ako niečo nové, dravé, snažiace sa o dobrú vec. Povzbudiť národnú hrdosť a vlastenectvo. Dosiahnuť zmenu v súčasnom neuveriteľne skorumpovanom systéme, kde ľudia sú iba bábkami v rukách mocných, kde sa nehľadí na prospech väčšiny ale iba prospech niekoľkých vyvolených. Je ale naozaj kotlebizmus niečo nové?“

Ďalej pokračuje: „Celý kotlebizmus stojí a padá na jednom človeku-Marianovi Kotlebovi. Pokiaľ by sa rozhodol skončiť so svojím verejným aj neverejným vystupovaním a aktivitami, celé ĽSNS by sa zosypalo ako domček z karát. Momentálne neexistuje človek, ktorý by ho dokázal v štruktúrach ĽSNS plnohodnotne zastúpiť. Je presvedčený, že on je tou správnou osobou, tou jedinou osobou, mesiášom, ktorý niečo dokáže a bez neho pôjde všetko do pekiel. Z tohto dôvodu tiež nepripúšťa veľkú konkurenciu v ĽSNS (a predtým ani v SP), považuje to za zbytočné. Buď ste s ním s absolútnym podvolením sa jeho vôli alebo proti nemu. Inej voľby niet. Akákoľvek samostatná aktivita sa netrpí. Kompromisy neexistujú. Ak by chcel nejaký neprajník systémovo rozbíjať slovenský národ, lepšiu cestu, ako kotlebizmus, by hľadal ťažko.„

Ďalší charakteristiku kotlebizmu ponúka Igor Cagáň, ktorý už v roku 2010 napísal: „Tradičné strany dodnes zneužívajúce nacionalistickú a vlasteneckú nôtu, ako HZDS či SNS, sa budú v roku 2014 nachádzať v likvidačnom stave a strana SMER-SD nebude schopná prebrať po nich všetky nacionalistické témy a učesať ich do svojej sociálno-demokratickej frizúry. A práve vtedy sa na slovenskej politickej scéne uvoľní reálny priestor pre nástup Ľudovej strany Naše Slovensko.“

O rok neskôr Cagáň dodal: „Kotlebovci sú zlepencom niekoľkých sub a kontrakultúr, pochádzajú prevažne z rozvrátených a ekonomicky destabilizovaných robotníckych rodín, ktoré kedysi patrili do zabezpečenej strednej triedy so sociálnymi istotami, ale ktoré rozbila a zničila ponovembrová bezzásadová privatizácia, rozpredaj slovenského národného majetku iným národom, zahraničná mediálna demoralizácia a následná strata viery v dobro.“

Ideológiu kotlebizmu popisuje  Cagáň takto: „Súčasťou kotlebizmu je totiž popri dravosti zastúpenej poväčšine vo forme pudovosti, aj nekoncepčnosť miesto plánovitosti, nepochopiteľná kombinácia paranoje s dôverčivosťou, či absencia permanentnej ostražitosti. Kotlebizmus ako skupinová stratégia je typický rozhodovaním sa vo víre situácií, kedy nejestvujú vopred premyslené dôsledky činov, ani premyslené náhradné riešenia. Pri opise kotlebizmu nemožno obísť ani chabé pokusy o vnútornú reflexiu, ktorá miesto, aby ho čistila zvnútra, ho vnútorne rozbíja a destabilizuje, keď sa na jednej strane oslovujú osoby na volebnú kandidátku priamo na ulici a na strane druhej sa podozrievajú takí vlastní členovia zo záškodníckej činnosti, ktorých psycho-sociálny profil tomu vôbec nenasvedčuje. Naopak, osoby s neštandardnými invariantami správania sú tolerované v štruktúrach a pripúšťané k citlivým tepnám kotlebizmu, ako je napríklad jeho mediálna propagácia prostredníctvom internetu.“

K mládeži a médiám dodáva: „Kotlebizmus sa vďaka svojej neuváženosti stáva zabijakom potenciálu prvej ponovembrovej generácie slovenskej mládeže, ktorú frustruje skôr, než by tá mohla niečo na vlastnú päsť dosiahnuť na poli spoločenských zmien. Čo je však omnoho nebezpečnejšie a podstatnejšie, že kotlebizmus ako agresívna, útočná a nekompromisná cesta bitia na poplach, nie cesta hľadania náprav. V rozháranej a chorej spoločnosti sa bez vnútornej reflexie stal paradoxne vďaka rastúcemu negatívnemu statusu v médiách, médiami ovládateľný a do istej miery aj skutočne ovládaný. To, čo predstavuje Marián Kotleba dnes, z neho v prvom rade vytvorili masové médiá spoločnosti konzumu, tie médiá, proti ktorých chlebodarcom pôvodne Kotleba vystupoval. Je preto nanajvýš zaujímavé, prečo tie isté médiá, v ktorých záujme by malo byť Mariána Kotlebu z tohto dôvodu zdiskreditovať všemožnými spôsobmi, nevenovali doteraz žiadnu pozornosť jeho osobnému životu a nekonfrontovali napríklad jeho hlásaný konzervativizmus s realitou. Miesto toho zostali iba pri negatívne ladených riportoch z kotlebistických akcií a zhromaždení…„

Toľko o novom fenoméne, ktorý prichádza hlavnou bránou na Námestí SNP do Banskej Bystrice po 23.novembri 2013.

Tento článok nie je redakčným článkom,  jedná sa o komentár a vyjadruje súkromné názory autora.