Slovenský  zväz  protifašistických  bojovníkov v Banskej Bystrici Bystrica usporiadal v utorok ráno 11.novembra pietnu spomienku do Kremničky.  Účastníci prišli vzdať úctu tým, ktorých krv tu tiekla rukami fašistických vrahov a ich pomáhačov pred 70 rokmi.

Pietny akt

Pri Pamätníku v Kremničke vzdala poctu zavraždeným podpredsedníčka NR SR Jana Laššáková, vedúci prezidentskej kancelárie v Banskej Bystrici Stanislav Líška, primátor mesta s viceprimátorkou a poslancami mestského zastupiteľstva, predseda SZPB Pavol Sečkár s členmi banskobystrického Oblastného výboru , predstavitelia Židovskej obce a občania mesta.

Historická pamäť

Udalosti na Slovensku zaznamenali v roku 1944 okamihy, ktoré sa do národnej  kroniky zapisujú iba so sebazaprením. Po dvoch mesiacoch hrdinského ozbrojeného povstania sa koncom októbra začali kruté fašistické represálie. Nemeckí okupanti a ich slovenskí prisluhovači sa vŕšili na domácom obyvateľstve za odvahu a nebojácnosť v jeho boji s nepriateľom.

Banská Bystrica ako centrum SNP si „zaslúžila“ osobitnú pozornosť. Nemeckí vojaci a pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy prenasledovali, zatýkali a popravovali. Dni, týždne, mesiace horúčkovito likvidovali všetkých nepohodlných. Svedkami zverstiev sa stali Nemecká, Kalište, Ostrý Grúň a mnohé ďalšie slovenské obce.

„Kremnička je miesto vraždenia, ktoré nacisti a jednotky POHG od začiatku novembra 1944 využili na popravu 747 ľudí. Umožnil im to aj protitankové zákopy vykopané povstaleckými jednotkami proti postupu Nemcov, do ktorých obete zahrabávali. Bolo medzi nimi aj takmer 60 detí,“

hovorí riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev.

Vraždenie v Kremničke

Pamätníkom tohto krutého obdobia je aj obec Kremnička. V jej tesnej blízkosti sa v čase SNP nachádzali protitankové zákopy, ktoré v nasledujúcich mesiacoch slúžili fašistom ako miesto hromadných popráv. Prvá sa uskutočnila 5. novembra ráno, keď bolo zavraždených 108 ľudí, privezených z banskobystrickej väznice. Postupne sa konalo ďalších šesť brutálnych popráv, posledná 19. februára 1945.

Celkom bolo v Kremničke zavraždených 747 osôb, z toho 211 žien a 58 detí. Medzi obeťami boli zajatí povstaleckí vojaci, partizáni, ilegálni pracovníci, príslušníci americkej a britskej misie, nachádzali sa medzi nimi aj Bulhari, Francúzi, Česi, Chorváti, Maďari, Poliaci, Rumuni, Rusi, Srbi, Ukrajinci a ďalší. Svoj hrob tu našlo do 400 rasovo prenasledovaných občanov židovského pôvodu. Kremnička sa tak stala najväčším masovým hrobom na Slovensku.

Pamätník Dušana Jurkoviča         

Na pamiatku všetkých obetí tohto beštiálneho činu bol v roku 1949 na tomto mieste odhalený pomník podľa návrhu Dušana Jurkoviča, ktorý spolu s veršami Andreja Plávku pripomína nám súčasníkom:

„Tu mĺkvo strážime rok slávny meruštvrtý, odkazom dýchame krvavou touto pôdou. Nech skúva dejiny výkričník našej smrti, bolestne slávna je púť naša za slobodou.“

V kamennej ohrade stojí pyramidálny pylón s trojicou spätých krížov. Pamätník je zavŕšením majstrovskej série Jurkovičových stavieb a nadväzuje na motívy, ktoré použil v Haliči na cintorínoch z prvej svetovej vojny. Umiestnenie na úpätí svahu a práca s proporciami sa vyznačujú kultivovanou a nenápadnou dokonalosťou. V roku 1995 pribudolk nemu osobitný pomník židovským obetiam MENORA, ktorého autorom je Ing. arch. Juraj Fatran z Izraela.

Obete varujú

V súvislosti so spochybňovaním tejto neslávnej vojnovej minulosti na Slovensku Stanislav Mičev pripomína nedávne výzvy župana Mariana Kotlebu, ignorujúceho februárovú pietu v Kremničke, aby sa vzdala česť aj obetiam, ktoré počas vojny  likvidovali partizáni.

„Súhlasím, ale treba povedať, že je tu jeden diametrálny rozdiel. Aj zo strany partizánov  dochádzalo k represáliám, ale väčšinou len voči mužskej populácii. Až na malé výnimky sa to netýkalo žien  a už vôbec nie detí. Nemyslím si, že je dobré nejsť položiť kvety tam, kde je pochované aj šesťtýždňové dieťa. O tom by mali ľudia vedieť a hovoriť,“

dodáva známy historik z Banskej Bystrice.

Podľa Mičeva keď ide chlap do vojny, musí rátať s tým, že ho potenciálny nepriateľ likviduje. Ale deti s vojnou nemajú nič spoločné, to sú nevinné obete. Keď skončilo vraždenie v Kremničke, ešte bolo množstvo väzňov vo väznici  banskobystrického Krajského súdu.

Miestni vedia, že sa potom vraždilo vo vápenke v Nemeckej, kde mŕtvoly spaľovali.  Tam je odhad 400-900 obetí, pretože obete sa nedali presne identifikovať, keďže popol každý deň vyvážali do Hrona. To sú dve miesta kde podľa odhadov zahynulo okolo 1.500 ľudí a ich pamiatku by sme si mali stále pripomínať.