Po tanečníkoch Divadla Štúdio tanca a hercoch Bábkového divadla na Rázcestí, ktorým vlani banskobystrický župan Marian Kotleba stopol štátom pridelené granty, teraz nechal v polovici prestavenia zrušiť breznianskym ochotníkom hru Kováči. Následne im hrozí trestným oznámením za údajné vulgarizmy, ktoré do hry vložil jej srbský autor Miloš Nikolič.

Miloš Nikolič Kováči

Dňa 14. marca 2016 sa v breznianskom MsDK  na objednávku Úradu BBSK konalo organizované predstavenie hry „Kováči“ pre učiteľov Banskobystrického kraja v podaní hercov Divadelného súboru Jána Chalupku mesta Brezno.

Hra srbského autora Miloša Nikoliča „Kováči“ je absurdnou, miestami trpkou komédiou, ktorá vás zavedie do kováčskej dielne, kdesi v Nemecku. V nej sa desiatky rokov po vojne stretajú traja kováči, bývalí vojaci – Nemec, Srb a Rus, ktorých osudy sa počas vojny navždy preplietli.

Približne v polovici predstavenia prišla do zákulisia Marianna Kemková, pracovníčka odboru školstva BBSK, ktorá na príkaz župana Mariana Kotlebu s okamžitou platnosťou prikázala ukončiť predstavenie. Dôvodom mali byť údajne expresívne výrazy, ktoré však vyplývali z kontextu inscenácie.

Zaskočení divadelníci, ktorí sa s podobnou situáciou ešte v živote nestretli, po niekoľkých vyhrážkach predstavenie ukončili. Jedná o divadelný súbor s takmer 100 – ročnou tradíciou. Samotné predstavenie a. h. režíroval renomovaný režisér Ľuboslav Majera, profesor Akadémie umení v Banskej Bystrici, držiteľ nespočetných ocenení za umeleckú tvorbu.

Absurdnosť situácie vystihol člen Divadelného súboru Jána Chalupku a kultúrnej komisie mesta Brezno Mgr. art. Matej Struhár v otvorenom liste banskobystrickému županovi Marianovi Kotlebovi, ktorý vám prinášame v plnom znení.

Otvorený list Mateja Struhára

Prosím, aby ste si tento list prečítali s otvorenou mysľou a hlavne pochopením – verím, že ste toho schopný, „vážený“ pán Ing. Mgr. Marian Kotleba. To, čoho ste sa dopustili 14. 3. 2016 v Brezne (pre Vás a vašich prisluhovačov/čky veľmi významný dátum), bolo vrcholom arogancie a absolútnej neúcty. Reč je o prerušení predstavenia Kováči v podaní ochotníckeho súboru Jána Chalupku v Brezne – ďalej len DSJCH.

V skratke spomeniem, že prvé zmienky o ochotníckom divadle v Brezne objavil Ladislav Čavojský (divadelný historik) v liste, ktorý bol napísaný pre objasnenie histórie divadelného súboru. Keďže sa historici držia (alebo aspoň by sa mali – však?) písomných prameňov. Tvrdí, že história ochotníkov v Brezne sa traduje od roku 1844 – od odohrania vtedy štrnásťročnej prvotiny – veselohry Jána Chalupku, Kocúrkova. Uverejnil to anonym v Prešporských novinách (vtedy Pressburger Zeitung) – neboli to teda žiadne Horehronské plátky (ani propagandistické noviny úradu vkladané do schránok občanom…).

To znamená, že ste sa pozerali na súbor, ktorého tradície siahajú za Vaše poznanie minulosti a dátumu vzniku Slovenského štátu (14. 3. 1939). Mimochodom, dátum 28.3 je známy ako medzinárodný deň učiteľov/liek. Možno by bolo na zváženie vrátiť ich oceňovanie späť práve na tento deň a zároveň osláviť narodenie učiteľa národov – Jana Amosa Komenského. Ten je napríklad známy výrokom „opakovanie, matka múdrosti“ – tak nezabudnite 28. 3, nie 14.3. (Vy však máte rád dátumy a numerológiu, spomeňme na čísla pod ktorými (určite náhodou) kandidovali Vaši najbližší).

Inscenácia, ktorá bola objednaná BBSK a na Váš pokyn počas predstavenia prerušená, je plnohodnotná tragi – komédia plná smutno – smiešnych osudov troch vojakov, troch národností (áno je ich viac). Hra ako celok nesie morálne posolstvo odpustenia, mieru a spolužitia národov. Poukazuje na nezmyselnosť vojnových konfliktov a na vedľajšie javy, ktoré vojna (nech už ktorákoľvek – nielen tá druhá) so sebou priniesla, či to už bolo miešanie národností alebo zbytočné úmrtia.

Keby ste vydržali do konca a nezrušili predstavenie (vraj pre expresívne vyjadrovanie sa účinkujúcich) možno by ste zachytili pointu (ktorá by konkrétne Vám nepasovala). Ešte som nepočul Srba slušne hovoriť a to som v kontakte s nimi skoro každý rok. Majú to totiž v náture. (Ak ste nepostrehli aj autorom je Srb – bolo to na bulletine – to je ten papierik, čo ste dostali do rúk pred predstavením)

Odporúčam Vám prečítať si Aristotelovu „Poetiku“ a nakresliť si na základe predlohy dramatický oblúk – ktorý začína expozíciou, kolíziou, konfliktom, katastrofou a katarziou. Vy ste vydržali pozerať príbeh po konflikt. (Asi ho naozaj obľubujete…) Nepočkali ste (a plné hľadisko ste sebecky ochudobnili) na katarziu. Tú Aristoteles definuje ako “Očistenie, ku ktorému dochádza pod vplyvom otrasnej prudkosti dramatického zážitku, ktorého efekt podnecuje k premýšľaniu a dodatočnému duševnému spracovaniu. Dochádza k prechodnému uvoľneniu sebauvedomenia.“ Verím, že sú to pre Vás nezmysly. Duševné spracovanie? Sebauvedomenie? Premýšľanie?

Toto všetko a omnoho viac ľudia bežne robia – najmä empatickí. Tí, by nedokázali zmariť jedným pokynom niekoľko mesačnú prácu, ktorá je robená z ochoty! Ani Vám by sa nepáčilo, keby uprostred nepripraveného príhovoru, ktorý ste revali v Bratislave do mikrofónu na niekoľko tisícový dav, ten mikrofón zrazu niekto vypol. Ani Vám by sa nepáčilo keby ste odišli z námestia bez burácajúceho agresívneho davu. (Hercom a herečkám stačí potlesk).

Autor/ky, režisér/ky, herci/ečky, technici atď. nie sú prostitúti/tky! Je to remeslo, tvrdá drina, nekonečné hodiny času strávené skúšaním, cestovaním a sebaobetovaním – pre diváka! Divadelné predstavenie nie je promenáda odhalených mladistvých dám a už vôbec nie súťaž prikázaná zriaďovateľom škôl len preto, aby si nahnal k urnám prvovoličov/čky.

Divadelníci, a hlavne ochotníci, boli a sú základom našej kultúry. Boli nositeľom duchovnej osvety národa, ktorý tak často spomínate vo svojich “príhovoroch”. Prerušiť divadelné predstavenie je ako zastaviť omšu v kostole! Veríte vy v Boha, keď si ho tak často beriete do slovnej zásoby?! Kto ste, že zasiahnete do výsledku inscenácie? Ste režisér? Či sa tým Bohom so stúpajúcimi preferenciami stávate? „Je iné byť odrazom Boha a iné byť pod obraz Boží.“

Začalo to zastrašovaním vedenia Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Neschválenými grantmi pre štúdio tanca, rovnako aj BDNR v Banskej Bystrici, teraz DSJCH – prerušeným predstavením …Dovoľte mi ešte pár otázok: „Čo bude ďalšie? Hromadné pálenie kníh?“

Umenie a kultúra sú duchovným dedičstvom národa…. národ bez kultúry a umenia národom nie je… je to len bezduchá masa ustráchaných egoistov, topiaca sa v existencii – neschopnosti ju zmeniť…(a to je ideálny volič pre vás…).