Nedávno sme sa zoberali neúnosnou situáciou na Štefánikovom nábreží v súvislosti so zatápaným podchodom pod hlavnou cesto I/66. Po dvoch týždňoch zisťujeme, že tu niekedy ide doslova o život.

Keďže zima je stále premenlivá a napadlo veľa snehu, ktorý sa cez deň roztápa, udržuje sa vysoká hladina podzemnej vody. Citeľné je to pri Hrone, kde je aj podchod na Štefánikovom nábreží, ale vzhľadom na pravdepodobne porušenú izoláciu pod mramorovou dlažbou teraz zatopený prakticky každý deň. Ľudia nechcú kráčať po stojatej vode, preto najmä ráno prechádzajú priamo cez frekventovanú komunikáciu I/66. Je to nebezpečné, ale čo majú robiť?

Rozprávali sme sa s pracovníkmi firmy Ganz, ktorí sem chodia denne s metalmi a lopatami, v snahe stiahnuť vodu do zberných šácht pod schodišťami, odkiaľ ju potom môžu za pomoci čerpadla a hadíc odčerpať. Ibaže to je iba dočasné riešenie, lebo onedlho spodná voda opäť zatopí dlažbu v podchode.

Viacerí chodci sú zarazení, keď zídu po schodišti do podchodu a vidia pred sebou vodnú plochu s neznámou hĺbkou. Buď prejdú opatrne po okraji, alebo sa obrátia naspäť. Skúsili sme to aj my a môžeme len potvrdiť, že to nie je príjemný pocit prejsť cez vodu z jednej strany na druhú.

„Malo by sa tu urobiť niečo s vyspádovaním plochy a zvedením presakujúcej vody do šachty, odkiaľ by sa odčerpávala po dosiahnutí určitej výšky. Takto tu metlami ručne naženieme vodu do rigolov pod schodišťami, ale to je len na chvíľu,“ hovorí nám jedna z pracovníčok zabezpečujúcich údržbu v podchode.

Zároveň nám potvrdila, čo sa tu deje v ranných hodinách: „Niektorí ľudia ráno, keď idú do práce, radšej riskujú a prebehnú cez cestu. Je to nebezpečné, ale zatiaľ sa nič nestalo.“ Kladieme si otázku, či sa začne niečo diať s podchodom až vtedy, keď na I/66 niekoho zrazí auto? Prečo musia byť u nás najskôr obete na životoch, aby sa veci konečne pohli dopredu?

Stanovisko samosprávy spred dvoch týždňov bolo: „Mesto Banská Bystrica v poslednom období uvažovalo nad možnosťou prerobenia podlahy podchodu, čím by došlo k lepšiemu spádovaniu vody. Po konzultáciách so stavebnými odborníkmi sme však dospeli k záveru, že tento stavebný zásah by problém samotný neriešil a voda by sa v princípe ďalej zdržiaval tam, kde by nemala byť. Jediným definitívnym riešením by bola veľká komplexná rekonštrukcia izolácie celého podchodu, čo však pri súčasnej ekonomickej situácii nie je reálne.“ Zmení sa stanovisko mesta až potom, keď už pre niekoho bude neskoro?

Azda by nemal byť problém položiť do podchodu nevysoké pochôdzne tabule trebárs z umelej hmoty v čase, keď spodná voda vystúpi nad podlahu. Alebo sa pokúsiť zviesť vodu vyfrézovanými kanálikmi do obvodových až do zbernej šachty a odtiaľ odčerpávať nazbieranú vodu mimo pochodu. To predsa nemôže stáť tak veľa peňazí!

Normálnemu človeku je z toho smutno. Takto veru ten cestovný ruch v Banskej Bystrici nevybudujeme. Podchod na Štefánikovom nábreží totiž nie sú Benátky, ale hanba nášho mesta, navyše už aj nebezpečná…