Na Slovensku sa objavili prvé prípady prasacej chrípky. Vedeli ste, že existuje i rybacia chrípka, podobná tej prasacej? Našťastie nie je nebezpečná pre ľudí.

Ľudí na celom svete ohrozuje chrípkový vírus typu A H1N1 (nazývaný aj ako prasacia alebo mexická chrípka), ktorého ohniskom má byť Mexiko. Zatiaľ bolo potvrdených viac ako 13.000 prípadov a 95 obetí. Slovensko sa stalo 51. krajinou sveta, v ktorej laboratórne vyšetrenia potvrdili prítomnosť tohto vírusu. Prvý krát v Bratislave u 37-ročného Slováka a jeho syna po návrate z USA. Ministerstvo zdravotníctva, hlavný hygienik a lekári-virológovia upokojujú verejnosť vyhláseniami o tom, že to zvládame a nie je dôvod na šírenie paniky. Musíme tomu veriť, ale situáciu naďalej sledovať.

Portál Bystricoviny.sk si však všimol, že popri chrípkovom víruse A H1N1 ohrozujúcom ľudí šarapatí na Slovensku aj rybací vírus zasahujúci naše lososovité a pstruhovité ryby. Ten síce nie je pre ľudí nebezpečný, ale pácha obrovské škody chovateľom tohto druhu rýb najmä na Orave a v Turci.

Odborne sa nazýva vírusová hemoragická septikémia (VHS). Zo Slovenského rybárskeho zväzu sa dozvedáme, že pôvodcom VHS je RNA vírus, voči ktorému sú v našich podmienkach najvnímavejšími druhmi pstruh dúhový a sivoň americký. Pstruhy potočné sú voči uvedenej nákaze pomerne odolné, avšak spolu s ďalšími druhmi rýb môžu byť infikované aj bez príznakov a zohrávať tak úlohu prenášačov ochorenia. K rozšíreniu nákazy však dochádza aj násadami a výkalmi chorých rýb, pracovnými pomôckami, dopravnými prostriedkami a rybožravými vtákmi.

Choroba postihuje všetky vekové kategórie rýb, najviac však tie najmladšie. Optimálna teplota pre prepuknutie infekcie je 9 – 12°C. Ďalšími podmieňujúcimi faktormi býva stres rýb, znečistenie vody, nevhodné kŕmenie a nešetrná manipulácia. Priebeh ochorenia býva akútny až chronický, pričom inkubačná doba môže byť do 30 dní. Medzi hlavné klinické príznaky patrí výrazná letargia alebo hyperaktivita rýb, zmeny plávania (v bočnej polohe, okolo svojej osi), nápadne tmavé sfarbenie tela, zblednutie žiabier, krvácaniny na očiach a plutvách, jednostranné alebo obojstranné vypúlenie očí, vodnatielka až udusenie. Pri akútnom priebehu ochorenia je výrazná úmrtnosť, ktorá môže dosiahnuť až 100%. Terapia ochorenia zatiaľ nie je známa a podobne ako u ostatných viróz má pre jej šírenie zásadný význam prevencia. Najviac ohrozené chovy pstruhovitých a lososovitých rýb na Slovensku už zanikli, ostatné musia dodržiavať prísne hygienické predpisy.

V okolí Banskej Bystrice je rybia farma, ktorú tento vírus nenapadol. Nachádza sa v obci Ľubietová, kde v areáli bývalej plavárne dlhoročný rybár pán Jozef Ratica chová a predáva najmä pstruhy a sivone. Zatiaľ všetky odoberané vzorky z jeho chovu sú v poriadku, ale zabezpečiť prísnu hygienu a kvalitné krmivo ho stojí veľa námahy i financií. Problémom je už aj získavanie zaručene zdravých násad, čo môže znamenať menšiu ponuku pstruhovitých rýb na našom trhu. Najviac si to odnáša k nám dovezený sivoň americký, ktorý možno neprežije.

Zdá sa, že celosvetová globalizácia so sebou prináša aj negatívne dôsledky pre ľudí i zvieratá. K nám priniesla finančnú a ekonomickú krízu, nebezpečný vírus prasacej chrípky a nešetrí ani ryby.O rybacej chrípke zatiaľ popri novinových titulkoch o prasacej chrípke nepočuť. Koľko nebezpečných ochorení sa ešte objaví a koho, alebo čo zasiahnu, je otázne.