Katarína Vrábelová prešla na motorke Tunis a prekročila hranice s Líbyou. Prišla do krajiny, kde ešte nedávno zúrila občianska vojna.

Líbya

8.apríla 2013. Na Tunisko – Líbyjskú hranicu som sa dostavila okolo pol 11-tej doobeda. Slnko pražilo, colníci posedávali v kožených kreslách s koliečkami pred búdkami. Spolu s policajtmi boli neuveriteľne milí, všetko prebiehalo hladko.

Tuniské viza mám v pase číslo jedna, líbyjské v pase číslo dva. Tým som spôsobila rozruch, až sa prišli pozrieť najvyšší, ktorí boli v kanceláriách. A tak  sme sa tam všetci smiali, aké je to šibnuté mať dva pasy. Zvalila som to na našu vládu…

Bábkové divadielko s ponožkou na ruke pokračovalo. Tuniský colník, chcel odo mňa stále dokola bielozelený papier, ktorý som nevlastnila. Tak sa ma opýtal, či mám karnet. Vytiahla som karnet, položil si ho na kapotu a pozeral sa mi do očí. Laškoval a udrel pečiatku hlava nehlava. Skoro ma zavrátilo od stresu. Vytrhla som mu karnet z ruky so snahou opýtať sa, z akého popudu dal pečiatku na výstupe, keď na vstupe nemám.

Odpoveď bola, že za Kaddáfiho vlády mali zakázanú angličtinu a on mi nerozumie. Otočil sa mi chrbtom lebo pochopil, že pod hormonálnym tlakom z mojich červených vlasov urobil ozaj chujovinu. Vtedy ma zavrátilo druhý krát, keď som videla, ako sa snaží vytrhnúť stranu z môjho zaplombovaného karnetu! Očividne pod tlakom som si spomenula na Igorove slová, aj keď sa moje nosné dierky otvárali na široko od jedu. Začala som sa na celej situácii strašne smiať. Však nie je to smiešne prísť o 8.000 eur, ktoré nie sú ani vaše? No uznajte.

Pánka colníka som chytila pod pazuchu a jazykom srdca, ktorý pozostával zo všemožných kombinácií jazykov, som mu vysvetlila, že okamžite potrebujem aj druhú pečiatku na vstup. Aaah, som zachránená a opúšťam tuniskú stranu. Prichádzam do krajiny, kde nefungujú pošty, jazdí sa bez značiek a bez vodičákov, kde každá rodina ma aspoň pištole.

Líbyjská strana dostala z mojej návštevy panický stres. Vzali si ma bokom, rozložili sme mapu a vpisovali miesta, kde môžem zastaviť, kde naopak nie, kde je pumpa a kde sa dá s ľuďmi rozprávať. Okey, okey, vyfasovala som líbyjskú tabuľku a vyštartovala som.

O pár metrov ma dobehlo auto. V ňom 27-ročný colník, že on to stále nechápe. Ak vraj chcem, býva kúsok a môžem u neho prespať vo family dome. Nevedela som, čo presne má mladý colník za ľubom a tak som išla „na kávu“. Otvoril mi bránu a nakufroval ma na záhradu do krásneho nového domu v ZUAWE. Palác ako z Aladinovej rozprávky. Colník menom Mohamed ma nechal na dvore a odskočil si niečo vybaviť.

O pár minút, keď som pobehovala po vydláždenom dvore v antibakteriálnych oranžových ponožkách od ROCKWAY (ktoré ešte stále nesmrdia), sa otvorila brána a vošla zahalená pani mama. Skamenela som, poklonila sa s rukou vo vzduchu na pozdrav. Ostala pri bráne, a keď som sa snažila priblížiť, cúvla von z dvora. Tak som cúvla aj ja. Potom sa vrátila spolu s ďalšími tromi ženami do domu a počula len „chala chr chala di chr chu“. Asi som ju vystrašila.

Mohamed ma ubytoval u seba v parádnej izbe a večer ma vzal von. Luxusná večera, káva v kaviarni medzi dokonale oholenými a navoňanými chutnými mladými Líbyjčanmi v šiltovkách a tepláčkoch ala „rytmus style“. Vzal ma pozrieť prístav, rozbité budovy po poslednej bitke spred troch mesiacov, postrieľané domy a autá. Každý mal po vreckách metrové kocky „hašu“ na dobrú náladu. V autách hrala hlasno muzika. Na povel som vyskakovala a skákala do auta,  až kým sme nezastavili na pláži na „spešl edišn“ západ slnka.

Mohamed mi podrobne vysvetlil dôvod konfliktu predtým, ako bolo napadnuté mesto. Vzal ma do „army“ priestoru. S jeho dobrými kamarátmi sme čakali v prístave na nové autá z Talianska. Sedela som s nimi ako člen chlapčenského gangu a zaujato vysvetľovala, prečo by som nechcela práve Renault. Chlapi nikdy nedospejú, chvála Bohu. Spoznala som aj najslávnejšieho snajpera z okolia. A večer som mŕtva odpadla do postele, vyčerpaná ako baterka.

Hašiš som síce neochutnala, aj keď ma núkali tisíckrát. Nemyslím si, že vidieť lietajúce kone a tancujúce morské panny by bol vhodný začiatok návštevy. Celkom mi stačilo to šialenstvo, čo sa udialo v realite. V noci som sa zobudila na streľbu. Mohamed, ktorý spal na zemi, si sadol a povedal: „Aaa kalašnikov, neboj sa, niekto asi oslavuje narodeniny.“
Ďakujem Vám za pozornosť, pre dnešok stačí.