Keď pred šiestimi rokmi prišli niektorí iniciatívni poslanci a občianski aktivisti do mestského zastupiteľstva s tézou, že mesto Banská Bystrica nemá územný plán, vyvolalo to medzi ľuďmi menší poplach.

Nebola to pravda, mesto malo a má platný územný plán, ibaže pochádza ešte z roku 1976 a už zjavne nestačí dynamicky rastúcim požiadavkám na životné prostredie, bývanie a stavebné investície. Preto sa schvaľovalo množstvo zmien a doplnkov k nemu, čo zneprehľadňovalo dané pravidlá priestorového a funkčného využívania územia mesta. Naviac pri rešpektovaní nových vlastníckych vzťahov sa niekedy dosť ťažko zosúlaďoval verejný záujem s tým súkromným.

Poslanci prijali na počkanie Akčný plán na prijatie nového územného plánu pred komunálnym voľbami v roku 2006, čo bolo nereálne. K jeho vypracovaniu vtedy podľa nich nebola potrebná ani originálna dvojkolová verejná súťaž, ktorú navrhoval skúsený hlavný architekt mesta Ján Kupec s podporou Slovenskej komory architektov. V prvom kole sa mala vypísať široká otvorená súťaž ideových návrhov o filozofii a vízii nového územného plánu, víťaz ktorej by však nebol automaticky zhotoviteľom územnoplánovacej dokumentácie. Toho by určilo až 2. kolo obchodnej súťaže a vybratý spracovateľ ÚP by bol viazaný prijatou víziou rozvoja mesta z 1. kola.

Vraj kvôli urýchleniu prác sa išlo hneď na obchodnú súťaž, ktorej víťazom sa stala bratislavská firma AUREX, ktorá predtým pracovala na koncepcii územného rozvoja Slovenska. Nezodpovedanou otázkou však zostáva, či chýbajúca filozofia nového územného plánu pred začiatkom prác na jeho konkrétnej tvorbe môže ovplyvniť dosiahnutú kvalitu výslednej verzie.

Po niekoľkých odkladoch termínov sa až v lete minulého roka konečne dostala na verejné pripomienkovanie úvodná časť nového územného plánu mesta – koncept. Ten obsahuje dva varianty – prvý tzv. reálny založený na realistických prognózach komplexného rozvoja mesta do roku 2025 a druhý aj s alternatívou tzv. ideálny alebo potenciálny založený na vízii rozvoja mesta až do roku 2050. Riešené územie sa neobmedzuje iba na kataster mesta, ale zahŕňa aj tzv. záujmové územie s priľahlými obcami vrátane ťažiskového územia rozvoja medzi B. Bystricou a Zvolenom. Mesto nad rámec zákona stanovilo 90-dňovú lehotu na pripomienkovanie konceptu zo strany občanov a inštitúcií, ktorý by mal stanoviť základné pravidlá pre urbanistický rozvoj mesta. Útvar hlavného architekta detailne vyhodnotil 515 pripomienok, prerokoval ich s dotknutými účastníkmi konania a pripravil k nim súborné stanovisko.

To opäť nad rámec zákona prerokuje na septembrovom zasadnutí mestské zastupiteľstvo a potom zhotoviteľ vypracuje konkrétny návrh územného plánu so zapracovaním prijatých pripomienok, ktorý opäť prejde verejným pripomienkovým konaním a po prerokovaní s vyhodnotením pripomienok sa vypracuje čistopis územného plánu, ktorý bude schvaľovať ešte toto mestské zastupiteľstvo. Jeho súčasťou bude ešte pred januárovou plynovou krízou schválená energetická koncepcia rozvoja mesta.

Očakávania občanov boli a sú možno veľké, ibaže na proces jeho tvorby sa treba pozerať realisticky. Jedná sa o komplexné dielo mnohých odborníkov, ktoré však bude úplne zrozumiteľné možno iba úzkemu okruhu urbanistov a architektov. Mnohí v ňom nenájdu odpoveď na otázku, čo bude v budúcnosti konkrétne s jeho domom alebo pozemkom, ale iba aké budú v danom území funkcie a regulatívy. Preto je potrebné, aby občania dostávali presné a zrozumiteľné informácie o tom, aké stupne pri svojom spracovaní má územný plán, čo je jeho obsahom a aké urbanistické pravidlá rozvoja stanovuje pre dané územie mesta, aké sú práva a povinnosti účastníkov verejného pripomienkového konania.

Nepochybne to bude dobrá základňa pre určenie ďalšieho smerovania rozvoja mesta, akési aktuálne vodítko pre investorov a občanov, z ktorého získajú potrebné informácie o základných funkciách využitia daného územia mesta, o riešení dopravy vrátane nových parkovacích plôch, životnom prostredí či energetike. Aj tento základný územnoplánovací dokument mesta sa však bude musieť časom prispôsobovať trendom vývoja okolitého sveta, ktorého sme súčasťou. To si treba uvedomiť už teraz, aby si náhodou niekto z aktuálneho územného plánu nepostavil akúsi nedobytnú hrádzu proti novým myšlienkam a nápadom, ktoré sú hnacím motorom pokroku. Samozrejme vždy na základe jasne stanovených pravidiel hry, ktoré musí každý rešpektovať.