Čas fašiangových dobrôt je za nami a od dnešného dňa začína obdobie pôstu. Často je motivovaný nábožensky, či splnom a novom mesiaca. Rozhodne však pôsobí preventívne na srdcovo-cievne a nádorové ochorenia. Pôstne dni môžeme inak nazvať aj odľahčovacími. Mnohí ľudia ale nevedia, ako pôst pôsobí na organizmus zo zdravotného hľadiska. Akým spôsobom a ako dlho sa postiť? Aké zásady pri pôste dodržiavať?

Vo všeobecnosti je vzhľadom na fakt, že väčšina z nás prijíma viac stravy, ako potrebujeme, pôst vítaný. „Jeho cieľom je očistiť organizmus od škodlivín, ktoré prijímame spolu s rôznymi potravinami. Ide vlastne o čiastočné, alebo úplne obmedzenie príjmu potravy (hladovka). V rámci čiastočného pôstu by sme mali vylúčiť vyprážané pokrmy, mäso, vysoko tučné mliečne výrobky a sladkosti,“ uviedla vedúca odboru hygieny výživy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici MUDr. Ivana Sedliačiková. „Hlavnou zásadou pôstu je predovšetkým skutočnosť, že ho môžu držať len zdraví ľudia a deti. Tehotné ženy, dojčiace matky, či chorí ľudia by v tomto smere nemali riskovať,“ dodala Mária Tolnayová, hovorkyňa RÚVZ B. Bystrica.

Dôležitý je dostatočný príjem tekutín: vhodná je pitná voda, bylinkové čaje, či zeleninové šťavy. Naopak, ovocné šťavy sú pomerne kalorické, preto ich pitie je potrebné obmedziť alebo ich piť v zriedenej forme. Podľa MUDr. Sedliačikovej je najbezpečnejší jednodňový pôst, prípadne najskôr 12- hodinový pôst. Ak už sme sa na pôst dali, mali by sme konzumovať len jeden – dva druhy potravín, najlepšie zeleninu, alebo ovocie, prípadne len zemiaky alebo ryžu. Nepotešíme kávičkárov ani zarytých fajčiarov. Počas pôstu by sme sa mali zdržať pitia kávy, či alkoholu a obmedziť fajčenie. Pri očistných účinkoch pomáha pozitívne dobrá nálada, naopak pri strese si pôstom môžeme pohoršiť. Je potrebné zdôrazniť, že pôst nie je riešením pri vážnych ochoreniach. „Existujú aj riziká. Zvyšujú sa úmerne s dĺžkou hladovky, pretože sa do organizmu nedostáva dostatok látok, ktoré sú pre ľudský organizmus nevyhnuté. V takýchto prípadoch hladovka viac poškodí, ako pomôže. Ak niekto hladuje dlhší čas, musí to byť pod dohľadom lekára,“ zdôrazňuje MUDr. Sedliačiková.