Spoločnosť Železiarne Podbrezová môže byť príkladom pre všetkých majiteľov národných kultúrnych pamiatok vrátane Banskej Bystrice, ako sa dajú obnoviť pre budúce generácie.

Železiarne Podbrezová a..s. dokážu rekonštruovať hrad Ľupča aj pomocou grantov

Konečne môžeme pri našom postupnom predstavovaní historických pamiatok v našom meste a jeho okolí okrem kaštieľa Radvanských (Bárczyovský kaštieľ či kamenná vila pod Urpínom také šťastie nemali) priniesť aj jednu dobrú správu z hradu Ľupča. V pondelok sa tu konala  konferencia pri príležitosti obnovy horného nádvoria financovanej z Nórskych fondov  spravovaných Úradom vlády SR.

Prítomná bola veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva na Slovensku J.E. Inga Magistard, predsedu predstavenstva ŽP a.s. Ing. Vladimíra Sotáka nahradil predseda dozornej rady Ing. Ján Banas, Úrad vlády SR zastupoval generálny riaditeľ sekcie bilaterálnych finančných nástrojov Ing. Ján Krak a prišli ďalší hostia. Hrad Ľupča s jeho históriou predstavil jeho kastelán Mgr. Vladimír Homola.  Títo hostia zahájili konferenciu „Zachráňme dedičstvo našich predkov“…

Študentom FF UMB z fakulty histórie po príhovore starostu obce Slovenská Ľupča Ing. Miroslava Macáka potom prednášali Ing. Ľubor Schwarzbacher, člen predstavenstva a technický riaditeľ ŽP a.s. a  o obnove hradu, Ing. arch. Zuzana Klasová, riaditeľka KPÚ Banská Bystrica o pamiatkovom dohľade a samotný projekt obnovy horného nádvoria predstavil architekt  hradu Ľupča Ing. arch. Jozef Sálus.

Nórske fondy zachraňujú slovenské pamiatky

Horné nádvorie hradu Ľupča obnoví jeho majiteľ Železiarne Podbrezová  a.s.. vďaka finančnej podpore z Finančného mechanizmu EHP a štátneho rozpočtu SR v rámci programových oblastí „Ochrana a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a podpora diverzity v kultúre a umení v rámci európskeho kultúrneho dedičstva.“. Hlavným donorom sú Nórske fondy.

Náklady na rekonštrukciu horného nádvoria  sú rozpočtované na takmer 448.000 eur, z čoho na základe schválenia predloženého projektu vo výške cca 358.000 eur pokryje získaný grant. Rekonštrukcia s obnovou najstaršej neskorogotickej časti nádvoria z polovice 13.storočia zvanej donjon, s renesančnými fasádami a barokovou arkádovou chodbou  by mala byť ukončená do novembra 2015.

Veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva na Slovensku J.E. Inga Magistard k udeleniu grantu na obnovu hradu Ľupča uviedla:

„Napriek tomu, že Nórsko nie je členom EÚ, sme súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru a naša krajina chce prostredníctvom finančných fondov na podporu projektov záchrany kultúrneho dedičstva Slovenska prispieť k znižovaniu sociálnych a ekonomických rozdielov a k posilneniu bilaterálnych vzťahov medzi nami. Teším sa z toho, že môžeme podporiť obnovu ďalšej historickej časti tohto krásneho hradu, ktorá sa po rekonštrukcii sprístupní návštevníkom.“

Ako sme sa od pani veľvyslankyne dozvedeli, v Nórsku takého hrady a zámky nemajú, pretože v dávnej minulosti sa Nóri nezúčastňovali rôznych bojov o moc v Európe. Ide skôr o šľachtické sídla a mestské paláce, ktoré sú v dobrom stave, obnovujú sa drevené kostolíky a o pamiatky sa stará štát vrátane financovania ich obnovy. Pre zaujímavosť suma finančnej pomoci v rámci Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) sa v rokoch  2009-14 vyšplhala na 1,79 miliárd €, pričom Nórsko sa podieľalo na  97 percentách tejto sumy.

História hradu Ľupča

V roku 2002 túto národnú kultúrnu pamiatku kúpila spoločnosť Železiarne Podbrezová s cieľom obnoviť celý hrad, ktorý chátral.

Najstaršie písomné zmienky o Ľupčianskom hrade pochádzajú z 13. storočia. Pod názvom Liptza sa spomína v roku 1250. Vznikol na mieste staršieho hradiska po vpáde Mongolov (1241). Významná poloha na prístupe k stredoslovenským banským mestám urobila z neho časté sídlo panovníkov. Stredoveký hrad strážil cestu vedúcu údolím Hrona smerom na východ. Dal ho postaviť uhorský kráľ Belo IV., ktorý tu v roku 1255 udelil slovenskej osade Banská Bystrica pri Ľupči výsady slobodného kráľovského mesta.

V júni 1443 zasiahlo Uhorsko silné zemetrasenie, ktoré hrad veľmi poškodilo. Nasledovali rozsiahle opravy, ďalšie potom po roku 1572, kedy nový správca Pavol Rubigall vykonal jeho prestavbu. V nepokojnom období na prelome 17. a 18. storočia často menil majiteľov a opakovane bol vyrabovaný. Postupne stratil funkciu správneho centra a jeho osud spečatil požiar v časti hradu, po ktorom sa vykonali len nevyhnutné opravy.

Panovníci využívali novopostavené kaštiele a v opustenom areáli hradu vznikol sirotinec. Neskôr pribudla škola a výchovný ústav pre mladistvých. Po druhej svetovej vojne areál slúžil ako učilište, priestory charity, ale aj pre potreby Socialistického zväzu mládeže, po roku 1989 tu boli mníšky Počas 90. rokov hrad spravoval Krajský pamiatkový ústav v Banskej Bystrici. V roku 2002 sa národná kultúrna pamiatka stala vlastníctvom Železiarní Podbrezová.

Táto spoločnosť  vykonala na Ľupčianskom hrade rozsiahle rekonštrukčné práce, ktoré výrazným spôsobom zatraktívnili celý areál. Tak sa postupne opravovali strechy, hradby, brány a bašty, položila sa nová kamenná dlažba na dolnom nádvorí, obnovila sa kaplnka, Gizelin palác a aj najvyššie poschodie Rubigallovej veže. Je obdivuhodné, ako sa dokáže najväčšia horehronská firma popri svojej hlavnej výrobnej činnosti postarať o tento jedinečný historický objekt.

Zaujímavosti obnovenej národnej kultúrnej pamiatky

Stojí na juhovýchodnom okraji Starohorských vrchov v nadmorskej výške cca 440 m n. m. Prístupný je po ceste vedúcej z obce Slovenská Ľupča.  Na hornom hrade sa nachádza do skalného brala vysekaná studňa s hĺbkou 62 metrov, z ktorej vedie úniková chodba mimo hradieb Na hornom nádvorí sú  dva bohato zdobené kamenné portály, v hornom podlaží hradu je situovaná hradná kaplnka s freskovou výzdobou a sakristia s bohato maľovaným dreveným stropom.

Na dolnom nádvorí je tzv. Korvínova lipa s odhadovaným vekom vyše 700 rokov, čím patrí medzi najstaršie lipy v strednej Európe. Nachádzajú sa tu originály sôch z roku 1725, pochádzajúce z morového stĺpu z námestia v Slovenskej Ľupči.