Načo je RTVS miesto kvalitného „hybridné“ štúdio?

SPRÁVY
12 /

Hitom rekonštrukcie budovy Slovenského rozhlasu na ulici Profesora Sáru malo byť nové moderné hybridné štúdio. Zámer znie, že má slúžiť rozhlasu i televízii, ktoré sfúzovali do RTVS.

Odhliadnuc od toho, že celá rekonštrukcia regionálneho štúdia RTVS v Banskej Bystrici je zastavená kvôli porušeniu stavebného zákona zo strany RTVS a televízia na Rudlovskej si bude musieť počkať na svoje presťahovanie do rozhlasu, v odborných kruhoch vyvoláva prerobenie kvalitného rozhlasového na televízne štúdio rozpaky.

Pri zásahu do akusticky perfektne vyriešeného nahrávacieho štúdia pre potreby rozhlasu existuje veľké riziko, že po osadení televíznej techniky, oceľových väzníkov s osvetľovacími reflektormi a po ďalších technických úpravách sa naruší citlivo nastavená  kvalita zvuku, tak dôležitá najmä pre rozhlas. Ide totiž o odpruženú a odhlučnenú  konštrukciu vsadenú do hrubej stavby. Otázne je aj to, či nové televízne osvetlenie štúdia utiahne existujúca trafostanica slúžiaca doposiaľ len pre rozhlas, s čím sa pri jej projektovaní nepočítalo.

Inými slovami snaha o akési splynutie rozhlasu s televíziou môže pri „hybridnom“ štúdiu dopadnúť tak, že sa stratí doposiaľ dosiahnutá kvalita nielen pre potreby rozhlasu, ale aj televízie. Riaditeľ Zaťko to tak nevidí a pre médiá povedal: „Čoskoro sa začne aj úprava dosiaľ málo využívaného veľkého štúdia rozhlasu, na televízne, respektíve využiteľné pre obe médiá. Máme schválenú dotáciu na veľké hybridné moderné štúdio. Podobne fungujú napríklad regionálne štúdiá ORF v Rakúsku.“

Pravdupovediac nevieme posúdiť, akú kvalitu vysielania majú regionálne štúdiá verejnoprávnej ORF, ale poznajúc technickú precíznosť Rakúšanov nepochybujeme, že nahrávacie štúdia sú tam vskutku kvalitné. Ibaže takým bolo nepochybne aj to rozhlasové na Profesora Sáru, ktoré postavili profesionálni technici z Čiech. To, že sa nevyužívalo v dostatočnej miere, určite nie je chybou kvalitného technického riešenia, ale skôr vedenia rozhlasu. Treba pripomenúť, že rekonštrukcia celej budovy v roku 2005 bola vykonaná len pre potreby rozhlasu. O tom svedčí aj to, že teraz sa musí robiť v časti nanovo.

Rovnako moderné a kvalitné mohlo byť aj pripravované televízne štúdio v budove STV na Rudlovskej, na ktoré už bolo v roku 2010 vydané aj stavebné povolenie a začali sa búracie práce. Po vzniku RTVS sa to všetko zastavilo a nové vedenie v Bratislave rozhodlo o sťahovaní televízie s ľuďmi aj technikou do rozhlasu.

Pre zaujímavosť nové televízne štúdio na Rudlovskej s výškou cez dve podlažia malo mať rozlohu 240 m2 a ďalších viac ako 100 m2 malo byť k dispozícii pre obslužné zázemie štúdia. Výška investície s novou technológiou sa pohybovala v súčasných cenách na úrovni 1,5 milióna eur.

Podľa našich informácií „hybridné“ štúdio na Profesora Sáru má mať po rekonštrukcii rozlohu niečo cez 100 m2 bez dostatočného obslužného zázemia. Výška investície aj so stavebnými úpravami pre nasťahovaných televíznych pracovníkov s technikou sa pohybuje na úrovni do 1 milióna eur. Technologické vybavenie štúdia má tvoriť zhruba z dvoch tretín presťahovaná televízna technika  z STV a iba tretinu nové zariadenia.

Navyše súčasná rekonštrukcia  budovy rozhlasu pre potreby televízie nerieši  televízny dabing. STV na Rudlovskej sa mohla pýšiť hneď dvomi kvalitnými dabingovými štúdiami, ktoré patrili na Slovensku k technickej špičke. Otázny je aj spôsob televízneho vysielania, ktorý bol v budove STV vyriešený nielen terastriálne či cez satelit, ale aj pomocou širokej siete optokáblov k serverom, ktoré do rozhlasu v takej kapacite nevedú. To si však musí vyriešiť sama RTVS.

Možno to všetko v utorok vysvetlil riaditeľ banskobystrického štúdia Ján Zaťko členom kultúrnej komisie pri banskobystrickom mestskom zastupiteľstve, ktorých si pozval na prezentáciu projektu fungovania rozhlasu a televízie na Profesora Sáru. Bolo by však užitočnejšie, keby o technickej fúzii rozhlasu s televíziou skôr, ako padne nejaké vážne rozhodnutie vedenia, diskutovali najskôr skutoční odborníci. Dopočuli sme sa, že práve banskobystrickí odborníci na televíznu a rozhlasovú techniku majú problém s tým, aby mohli schvaľovať to, čo sa dnes deje v regionálnom štúdiu RTVS so zvoleným  technickým riešením „hybridného“ štúdiového priestoru.

Vyvstáva tak ďalší technický problém, ktorý po zamlčiavaní verejných informácií o projekte rozvoja regionálneho štúdia v našom meste, po oklieštení a postupnej likvidácii originálnej regionálnej televíznej tvorby, po prepúšťaní tvorivých pracovníkov a po zastavení rekonštrukcie budovy rozhlasu z dôvodu porušenia zákona (Úrad pre verejné obstarávanie ešte skúma aj spôsob výberu dodávateľa zo  strany RTVS), vážne spochybňuje profesionalitu vedenia RTVS pri rozhodovaní o Banskej Bystrici.

Na jazyk sa nevdojak derie neodbytná otázka: „Prečo sa má vlastne sťahovať televízia do budovy rozhlasu na Profesora Sáru, keď sa ukazuje, že budova televízie na Rudlovskej bola kapacitne a po dobudovaní pripraveného moderného nahrávacieho televízneho štúdia i technicky pripravená prijať rozhlasákov aj s ich technikou? A je naozaj tak nevyhnutné mať tieto dve verejnoprávne médiá v jednej budove?“

Napokon je dobre, že zastavením rekonštrukcie budovy rozhlasu stavebným úradom sa prerušili práce na „hybridnom“ štúdiu a zastalo aj chystané  sťahovanie televízie. Vytvoril sa tak časový priestor na odbornú diskusiu a možné prehodnotenie zámeru RTVS takýmto nečitateľným a nie veľmi profesionálnym spôsobom sfúzovať dve verejnoprávne médiá v meste pod Urpínom len na základe vlády peňazí.

Nehovoriac o tom, že výsledky minulotýždňových parlamentných volieb môžu znamenať aj zmenu orientácie súčasného vedenia RTVS. Možno sa vďaka tlaku nezávislých televíznych tvorcov, mestskej a regionálnej samosprávy, odbornej i laickej verejnosti, vráti regionálnemu štúdiu v Banskej Bystrici miestna samostatnosť, s ktorou uvažovalo vedenie STV ešte v roku 2010 a hovorilo sa o tom aj v niektorých relevantných televíznych kuloároch pred voľbami. Platí osvedčené pravidlo, že radšej dvakrát merať, ako raz (a zle) strihať.                                

Zdroj: Bystricoviny.sk