Kým v Bratislave a okolí v týchto dňoch kulminuje hladina Dunaja na výške 10,4 metra a vykonávajú sa všetky potrebné protipovodňové opatrenia, v Banskej Bystrici na Hrone je kľud. Podľa hydrológov v najbližších dňoch nehrozí žiadne nebezpečenstvo zvyšovania hladiny rieky ani povodní.

Podľa meteorológov hrozba povodní, ktoré panujú v hlavnom meste a širokom okolí, až po hranice s Českom a Maďarskom, spôsobila špecifická tlaková níž, ktorá priniesla  v krátkom čase nezvyčajne veľké množstvo dažďovej vody, Tá nestihla vsiaknuť do zeme a zaplnila korytá potokov a riek. Podľa meteorológa Petra Jurkoviča sa nad  Nemecko, Rakúskom a Českom pomerne dlho udržiaval obrovský mrak, z ktorého neustále pršalo. Ten zasiahol aj časť Slovenska, pričom paradoxne teplý vzduch prichádzal zo severu a nie z juhu, ako je to obvyklé.  

„Ešte tri dni pred touto povodňou to tak nevyzeralo,“ povedal Jurčovič. Za tri dni napršalo viac ako 350 mm zrážok, hoci normálne množstvo je 60 – 70 mm.  Tlaková níž sa už začala presúvať na východ a postupne sa otepľuje. To môže spôsobiť na Slovensku nebezpečenstvo lokálnych búrok a následných miestnych povodní. Záchranári, polícia i armáda je v pohotovosti.

Banskej Bystrici ani obciam v okolí povodne nehrozia. Hladina Hrona je na normálnej úrovni a dlhodobejšia predpoveď počasia nepočíta s väčšími zrážkami. Posledná veľká povodeň postihla mesto pod Urpínom v roku 1974. Odvtedy sa našťastie nezopakovala, aj keď hrozby boli a vzhľadom na globálne zmeny podnebia sa nedajú vylúčiť.

Hydrológovia sa postupne snažia zabezpečiť brehy Hrona pred storočnou vodou. Dochádza k navyšovaniu hrádzí a Slovenský vodohospodársky podnik pripravil nové protipovodňové opatrenia, ktoré by mali zlepšiť situáciu najmä v okolí Banskej Bystrice. Pôvodne sa uvažovalo s vybudovaním protipovodňového tunela  pod Urpínom, ale napokon sa pristúpilo k navyšovaniu brehov s vypúšťacími poldrami na poliach, aj s možnosťou stavania mobilných ochranných montovaných hrádzí, ktoré sa dnes využívajú napríklad v Bratislave.

Kritická situácia v prípade hroziacich povodní by mohla vzniknúť v Šalkovej, nakoľko ochranné hrádze na úseku rieky Hron na ľavom brehu intravilánu tejto mestskej časti, ako aj na pravom brehu od priemyselného parku, by mohli byť pri veľkej vode nedostatočné. Preto sa navyšujú meter nad hladinu storočnej vody. Robia to na vlastné náklady investori –   v priemyselnom parku MBB a.s. a pri výstavbe malej vodnej elektrárne (MVE) Šalková spoločnosť ENERGO-AQUA a.s.

„Podmienkou výstavby MVE Šalková je navýšenie ochranných hrádzí nad hladinu storočnej vody Q100 na oboch brehoch Hrona (doteraz to bolo iba na päťdesiatročnú vodu Q50)  aj vybudovaním drenážneho rigolu a tesniacich stien, aby voda z rieky nepresakovala na pozemky miestnych obyvateľov. Pre nich sa významne zvýši účinnosť týchto protipovodňových opatrení na celom úseku od šalkovského mosta až po vybudovaný stupeň MVE,“ uviedla pre náš portál Ing. Veronika Hlavatá z ENERGO-AQUA a.s.

Napriek tomu, že Šalkovčania bývajúci na Hronskej ulici musia v súvislosti s výstavbou MVE  počas prác na oboch brehoch Hrona strpieť aj nepríjemné dôsledky nevyhnutnej stavebnej činnosti, proti čomu niektorí z nich protestujú, po dokončení vodného diela budú mať väčšiu istotu ochrany svojho majetku, zdravia a životov. Obzvlášť v prípade, keby hrozili povodne, ktoré teraz trápia ľudí vo veľkej časti celej strednej Európy.