Na banskobystrickom Námestí sa vo štvrtok podvečer konalo protestné zhromaždenie Banskobystrického regionálneho združenia obcí so sídlom v Riečke. Prišli starostky a starostovia obcí z okolia Banskej Bystrice v modrých tričkách. Vyhlásenie regionálneho ZMOSu, ktorého kompletné znenie nájdete v závere článku, prečítal Marián Spišiak, starosta Riečky a Martina Kubišová, starostka obce Kynceľová. Podporil ich aj zástupca primátora Banskej Bystrice Jakub Gajdošík.

Protest starostiek a starostov na bystrickom námestí

Banskobystrický viceprimátor Jakub Gajdošík k samotnému protestu uviedol:

„Poznám obetavú prácu väčšiny z nich, ako so svojimi malými rozpočtami denno-denne zápasia o to, aby pre svojich obyvateľov zabezpečili aj nemožné.  Počas uplynulých dvoch rokov v krízových situáciách častokrát suplovali to, kde štát zlyhával. Namiesto poďakovania však slovenské samosprávy dostali nepekný vládny balíček, ktorý mestám, obciam a vuckám zoberie aj z toho mála, čo majú.“

Tento problém sa netýka iba malých obcí, ale aj veľkých miest. Konkrétne Banská Bystrica môže v rozpočte takto prísť už budúci rok o 4,5 milióna eur. V čase zvyšovania cien energií, nákladov v stavebnom priemysle, a pri rekordnej inflácii vláda prakticky svojimi rozhodnutiami samosprávy zrazí na kolená, a tie nebudú schopné svojim obyvateľom poskytovať ani základné služby.

„Preto sa treba ozvať a jasne odmietnuť populisticky a narýchlo pripravené návrhy, na ktoré v konečnom dôsledku zas doplatia iba občania. Vláda má k dispozícii rekordný nadvýber daní, s ktorým nepočítala, a tak nevidíme dôvod siahať na rozpočty miest a obcí a trestať tak ľudí, ktorí v nich žijú,“

dodal Gajdošík.

Prezidentka svojím vetom dala poslancom druhú šancu zamyslieť sa nad tým, čo svojimi rozhodnutiami spôsobujú. Zúčastnení na proteste veria, že pocit elementárnej zodpovednosti za chod krajiny nedovolí poslancom za tento zákon opäť zahlasovať a prelomiť tak prezidentské veto.

Vyhlásenie Banskobystrického regionálneho združenia obcí

Uplynul už mesiac od vyhlásenia štrajkovej pohotovosti, ktorú vyhlásila naša organizácia a dodnes sme nezaznamenali ,žiadnu odozvu na naše požiadavky od kompetentných štátnych orgánov .Naše zhromaždenie a vyhlásenie smeruje k tomu ,aby sme pripomenuli, že za týmito požiadavkami  si stojíme a vyzývame štátne orgány, aby sa konečne zobudili a začali systematicky pacovať v prospech obyvateľov našich obcí.

Samospráva je súčasť štátu a je mu rovnocenná. Predstaviteľov samospráv  si rovnako zvolili ľudia. Samosprávy zabezpečujú služby pre svojich občanov a častokrát to robia kvalitnejšie ako štát. Preto nerozumieme postoju vlády k samosprávam. Tam kde by mala byť spolupatričnosť, dokonalá súhra a kooperácia, sú len výčitky, podozrievania a hádzanie polien pod nohy.

Štát sa k samosprávam správa ako ohrdnutá milenka. Urobil si z nás bankomat. Pridáva nám kompetencie bez dostatočnej finančnej podpory. Prijíma sa nová legislatíva, ktorá nezohľadňuje dopady na rozpočty obcí. Samosprávy tu boli vždy pre svojich občanov a v akejkoľvek kríze, či už pri testovaní alebo očkovaní konali rýchlo, mnoho krát na kolene, ale vždy to efektívne zvládli. Lebo samosprávy ako jeden zo základných pilierov štátu nikdy neodmietli podať pomocnú ruku.

Povedzme to však na rovinu a nahlas. Väčšina samospráv  je nedofinancovaná. Pribúdajú len úlohy ale namiesto odzrkadľovania sa v príjmovej časti rozpočtov, opatrenia štátu prinášajú len prírastky vo výdavkovej časti. Štát svoje opatrenia prijíma nepredvídateľne, keď už máme schválené rozpočty a napriek tomu nás na jednej strane zaťaží ďalšími výdavkami  a ešte k tomu nám chce siahnuť na naše príjmy vo forme podielových daní.

Občan očakáva, že mu dieťa bude chodiť do škôlky, so školského klubu, že pôjde s rodinou cez víkend na futbalový zápas, že bude mať udržiavané verejné priestranstvá, že bude mať odhrnutý sneh, že bude mať minimálne ten štandard čo má teraz. Ľudia sú zvyknutí, že verejné osvetlenie svieti aj v noci. My budeme prinútení zhoršiť bezpečnosť jeho vypínaním, čo  je obzvlášť rizikové najmä v obciach, kde je problém s premnožením medveďa hnedého.

Nebudeme sa opakovať, čo už odznelo toľkokrát, ako sa zvyšujú ceny energií, ako máme prispievať na neverejné sociálne zariadenia, či školy…. a môžem pokračovať ešte dlho. Aby sme dodržali zákon…. z čoho uberieme? Aké služby nebudeme občanom poskytovať? Toto všetko nás núti ísť proti svojim občanom…..len to nie sú len občania samosprávy, sú to aj občania štátu.

Pýtame sa však, prečo štát nehľadá systémový prístup, ako dofinancovať obce. Prečo nehovoríme o tom, čo by bolo naozaj efektívne, prečo neuvažuje na odstupňovaní kompetencií podľa veľkosti obcí, prečo neriešime existenčné minimum obcí.

Štát našiel jedno elegantné riešenie, ktoré nám ponúka a to vo forme bezúročnej pôžičky. Pýtam sa však z čoho ju budeme splácať.

Ostáva už len smutne konštatovať, že každý z nás vie, že môže míňať len toľko, koľko financií má. Štát to však rieši po svojom. Toto kocúrkovo, čo sa tu deje tromfne aj turecké seriály, ktoré pozerá moja starká. Tie však majú jednu obrovskú výhodu, zväčša majú šťastný koniec.

Už neveríme žiadnym sľubom…