V utorok sa stal hitom na internete otvorený list známeho publicistu a spoluautora románu „Kandidát“, ktorý sa stal scenárom k rovnomennému filmu, Michala Havrana ml. „Kotlebovým voličom“. Uvádzame ho v plnom znení:

„Milí obyvatelia Horehronia,

v sobotu budete voliť vo voľbách s vopred jasným výsledkom. Samozrejme, že Kotleba sa županom nestane. Ale o to ani nejde. Otázkou je, koľko mu dáte hlasov. Chápem, že vám je nepríjemné, ako ste sa stali stredobodom pozornosti práve tým, čo ste nechceli. Verím, že by ste radšej videli nové školy, cesty, podmienky pre prácu a biznis, holandské karavany v kempoch; aby ste sa nemuseli večer cestou z Bystrice riadiť v tme iba osvetleným ľupčianskym hradom. Viem si predstaviť aj vaše dôvody, prečo ste nevolili, povedzme, tradičné strany. Pravdepodobne sú veľmi podobné tým, pre ktoré takýmto stranám neverím ani ja. To však neznamená, že volím neonacistov.

Vy si totiž myslíte, že Kotleba je človek, ktorý rozumie vašim problémom a že ich dokonca vyrieši. Dokonca ste presvedčení, že nezáleží na tom, kto na problémy poukazuje, ale že dôležité je iba to, ako a kedy ich budeme „riešiť“. No „riešenie problémov“ pozná každý blbeček, ktorý sa nechá vylepiť pred voľbami po vašich kultúrnych domoch a vo výkladoch u mäsiara. Mýlite sa. Kotlebu vaše problémy nezaujímajú. Zaujímajú ho iba vaše hlasy, aby dosiahol ústavným spôsobom to, čo sa mu roky nedarí získať na neonacistických pochodoch.

Chápem, že nepoznáte jeho názory na Druhú svetovú vojnu, že neveríte, keď vám niekto ukáže Kotlebu ako zdraví svojich spolustraníkov „Sieg Heil“, čo si myslí o postavení žien spoločnosti, o Maďaroch, Čechoch, že sa mu sníva o Židoch a Araboch, že žije v ustavičnom strachu. Čo ale viete je, že nenávidí Rómov. Jeho strana nechce problém riešiť, ale vyriešiť. Viete čo to znamená, však? Napriek tomu ste sa odvážili poslať ho do druhého kola. S akým úmyslom? Na výstrahu? Z rozmaru? Neverím, že by ste hlasovali pre niekoho, koho svet a myslenie bolo v 1945 porazené aj vďaka Povstaniu z vášho kraja. Prečo teda? Čo ste očakávali? Že prídu buldozéry, zbúrajú osady? A čo s ľuďmi? Nahádžete ich do Hrona? Alebo do vápna? Obesíte ich? A potom budete spokojní? Takto si predstavujete „riešenie problémov“?

Asi ste si všimli, v akej krajine žijete. Vedzte teda, že pre veľkú časť ľudí, napríklad v Bratislave, ste zaradení sociálne niekde na úrovni Rómov. Považujú vás za neschopných, chorých, za socky čo sa najebávajú z ilegálnej pálenky, bijú ženy a robia psie klobásky. Samozrejme, že to je hlúposť. Taká istá, akou vy odbavujte kritiku tým, že tí, ktorí kritizujú vaše rozhodnutie a Kotlebu nepoznajú „skutočný život“ a „trápenie obyčajných ľudí“. Ak sa vám to nepozdáva, spomeňte si na mužov a ženy, ktorých v 1944 nikto neplatil. A na cenu, akú zaplatili.

Vašim skutočným problémom nie sú Rómovia, ale Kotleba. Nenávisť nikdy nič nevyriešila. Riešenia nevznikajú v hneve. Je hanbou náš všetkých, že máme v krajine tretí svet. Aj napriek nezáujmu politikov sú v teréne stovky ľudí, učiteľov, lekárov, sociálnych pracovníkov, dobrovoľníkov z nenávidenej Bratislavy, kňazov a farárov. Títo ľudia vedia, že spolunažívanie je ohrozené a už teraz bojujú v prvej línii. Svoje hlasy dajte im, poznáte ich, chodia ku vám.

Životná úroveň a sociálne tragédie v regiónoch presahujú kompetencie jedného blázna, pretože sú príznakom stavu celej krajiny. Je to naša hanba a musíme si z nej pomáhať. No nevoľte tak, aby ste okrem našej spoločnej hanby za stav Slovenska pribrali na seba aj zodpovednosť za to, že ste dali šancu neonacistovi.“

Toto nie je autorský článok a nemusí sa stotožňovať s názorom redakcie.