Tento princíp poslania samosprávy vznikol na Slovensku ešte pri jej formovaní  po novembri 1989. Svojím spôsobom je zakomponovaný aj v duchu Zákona o obecnom zriadení.

Ak chce mesto podnikať so svojím majetkom, môže ho vložiť do svojich obchodných spoločností resp. s majetkovou účasťou mesta, samozrejme pod účinnou kontrolou v ich orgánoch. Tie potom na trhu, spolu s inými podnikateľskými subjektmi, súťažia o zákazky a zákazníkov podľa Obchodného zákonníka, či investujú s cieľom efektívne zhodnotiť pre svojho akcionára-mesto vložený verejný majetok.

Preto v minulosti vznikli obchodné mestské spoločnosti ako BPM s.r.o. , Mestské lesy s.r.o., MBB a.s. či DPMBB a.s. a v ich orgánoch sedia zastupiteľstvom zvolení zástupcovia mesta (zväčša predstavitelia  jednotlivých poslaneckých klubov). Preto je najvyšším orgánom 100-percentných dcérskych spoločností  mesta primátor.

Možno si položíte otázku: „A čo má mesto z týchto spoločností?“ Po každej ročnej účtovnej uzávierke, ak mestská spoločnosť mala zisk, sú z jeho rozdelenia dividendy, o ktorých výške rozhoduje valné zhromaždenie. Okrem toho mestské spoločnosti riešia  investície vo verejnom v záujme mesta, na ktoré v mestskom rozpočte nie sú zdroje.

Preto Mestské lesy s.r.o. na vlastné náklady spravujú mestský lesný fond, preto  spoločnosť BPM s.r.o. z vlastných zdrojov zrekonštruoval krytú plaváreň Štiavničky, preto MBB a.s. zrekonštruovalo Barbakan, historickú Radnicu či pripravilo Priemyselný park.

Medzi ľuďmi často zaznievajú pochybnosti o tom, či mesto má dostatočnú kontrolu nad svojimi obchodnými spoločnosťami a neunikajú cez ne peniaze, ktoré by mali zostať v meste alebo  v rozpočte. Deje sa to aj vďaka niektorým poslancom, ktorí síce sedia v orgánoch mestských spoločností, ale podnikaniu veľmi nerozumujú a radšej verejne spochybňujú činnosť vlastnej firmy dôvodiac, že nemajú o tom dostatok informácií. Takí poslanci by mali radšej odísť a uvoľniť miesto v orgánoch iným, ktorí niečo vedia o podnikaní a trebárs nemusia byť ani poslancami.

Môže člen predstavenstva či dozornej rady verejne tvrdiť, že nevie o zmluvách či investíciách spoločnosti, ktorú zastupuje?  Ako môžu potom takýmto firmám veriť občania? Brať odmeny v orgánoch  obchodných spoločnosti však nikomu z „nevedomých“  poslancov  už nevadí. Keby sa radšej starali o to, aby každá mestská spoločnosť poskytovala verejnosti všetky potrebné údaje o svojej činnosti…

Ako príklad môže poslúžiť  MBB a.s. Mesto najskôr nechalo tejto svojej takmer 100-percentnej dcére vyriešiť problém s výberom parkovného v čase, keď podľa vtedy platného zákona  nemohla  samospráva sama vyberať tieto poplatky. Potom, čo mestská firma vyhrala verejnú súťaž, následne si našla strategického zmluvného partnera a ešte dokáže na tom zarobiť, tak prídu mudráci a začnú „spoza bučka“ kritizovať túto mestskú spoločnosť, že tie zarobené peniaze by mohlo mať mesto.

Koho už zaujíma, že vďaka dobrej zmluve  s externou profesionálnou firmou  má mestská obchodná spoločnosť finančné zdroje na svoje podnikanie a ďalšie investície v meste, že na tieto príjmy  je nastavené aj splácanie úverov bankám? Mestský rozpočet má problémy, tak by sa tie financie z MBB a.s. zišli na zaplátanie diery. Dobre, ale  ak to  nebude na mestské investície, tie peniaze sa v mestskom rozpočte môžu len rozplynúť…

Navyše ak mestská spoločnosť  po zrušení tohto príjmu bude mať  na rok nižší zisk  a mesto menšie dividendy, tí istí „facebookoví mudráci“, ktorí kritizovali podnikanie MBB  a.s., budú zasa „vešať“ členov orgánov tejto mestskej spoločnosti za to, že z jej podnikania nemá mesto nič.  A možno od niektorého zo „schopných“ členov  dozornej rady príde návrh na jej zrušenie, ako sa to stalo v minulosti po rekonštrukcii krytej plavárne spoločnosťou BPM s.r.o.

Mesto a mestské spoločnosti sú spojité nádoby. Keď sa dávajú na misky váh plusy a pohľadávky, treba k nim priložiť aj mínusy a záväzky, aby sme na prípadné zlé rozhodnutie nedoplatili všetci. Keď prijmeme princíp, že mesto nemá podnikať, ale vytvárať vhodné podmienky na podnikanie  firiem a fyzických osôb na svojom území, tak by sa z podnikania nemala robiť politika. To platí aj naopak.