Banská Bystrica je dlhodobo úspešná v získavaní štátnych dotácií a eurofondov. Aj vďaka financiám mimo mestskej kasy sa podarilo za uplynulé roky zrealizovať mnohé projekty takmer vo všetkých oblastiach života samosprávy. Odbor rozvojových aktivít má na stole desiatky nových projektov, ktoré by mohli prispieť k ďalšiemu napredovaniu. Ich prehľad priniesli májové Radničné noviny.

Mimorozpočtové zdroje

Banskobystrická samospráva očakáva, že na realizáciu už schválených projektov bude môcť v rokoch 2020 a 2021 čerpať z mimorozpočtových zdrojov približne 21 miliónov eur. V nasledujúcom období môže získať z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) ďalších takmer 9 miliónov eur.

Vďaka nízkej zadlženosti má zároveň možnosť na spolufinancovanie projektov využiť aj úverové zdroje. Napriek súčasnému mimoriadnemu obdobiu a horšej ekonomickej situácii na Slovensku by bolo od samosprávy nerozumné vzdať sa príležitosti a natrvalo o tieto finančné prostriedky prísť.

Rozsiahle rekonštrukcie materských škôl s rozširovaním kapacít, vybudovanie korčuliarskej dráhy pod Pamätníkom SNP i parkoviska na Rudohorskej ulici v Sásovej, investície do športovej infraštruktúry a obnovy športovísk, rekonštrukcie ciest a chodníkov sú len stručným príkladom toho, čo všetko sa podarilo zrealizovať z mimorozpočtových zdrojov v minulých rokoch.

Ambíciou mesta je v nastavenom trende pokračovať a investovať do projektov zameraných na rozvoj životného prostredia, sociálnych služieb, dopravy, školstva, športu i vzdelávania.

Štátne dotácie

Mesto Banská Bystrica očakáva viac ako 13,1 milióna eur zo štátnych dotácií. Projekty, ktoré mesto realizuje alebo ešte len plánuje uskutočniť zo štátnych dotácií a európskych fondov sú v súčasnosti v rôznom štádiu prípravy. Ide napríklad o rekonštrukciu zimného štadióna (vládna dotácia 4,9 milióna eur), ktorá je v procese verejného obstarávania na zhotoviteľa.

V prípade revitalizácie areálu a výstavby parkoviska pri krytej plavárni na Štiavničkách (vládna dotácia 800 tisíc eur) sa čaká na získanie posledného zo stavebných povolení. V najbližšom období by sa už mohlo začať aj s budovaním futbalového mládežníckeho tréningového centra v Radvani, časti Kráľová (vládna dotácia 730 tisíc eur).

Ďalšia vládna dotácia vo výške 6,7 milióna eur pomôže aj pri výstavbe multifunkčnej športovej haly. Až 11 miliónov eur získa naše mesto ako príspevok štátu na výstavbu a rekonštrukciu športovísk v súvislosti s organizáciou EYOF 2022. Podmienkou je, že samospráva vyčlení na výstavbu športovej infraštruktúru zo svojho rozpočtu sumu 4 milióny eur formou spolufinancovania. Tento záväzok schválili poslanci mestského zastupiteľstva ešte 6. júna 2019.

Investície z eurofondov

Projekty revitalizácie vnútroblokov na Sitnianskej ulici v Sásovej a Tulskej na Fončorde (EŠIF cca 2 milióny eur), ale aj vybudovanie odborných učební v základných školách (EŠIF cca 1,7 milióna eur) sú v súčasnosti v kontrolnom procese na príslušnom ministerstve.

Plán udržateľnej mobility je v štádiu verejného obstarávania na zhotoviteľa (EŠIF 760 tisíc), naopak rekonštrukcie a rozširovanie kapacít škôlok na Strážovskej, Karpatskej či na ul. 9. mája sú v plnom prúde (EŠIF cca 1,5 milióna eur).

„K ďalším eurofondovým projektom patrí napríklad zámer rekonštruovať autobusové zastávky, ktorý sme podali už vo februári a  čakáme na schválenie,“                                                                                  

objasňuje Vladimír Brieda, vedúci Oddelenia investičnej výstavby a riadenia projektov Odboru rozvojových aktivít mesta.

Príprava projektov za ďalších takmer 9 milióna eur

Samospráva zároveň pracuje aj na projektoch, ktoré sú v štádiu príprav projektovej dokumentácie či procesov územného rozhodnutia i stavebných povolení. Ide o projekty vybudovania rodinnej cyklocestičky ponad R1, cyklotrás z Huštáku do Kráľovej a Senice, ako aj revitalizácie mestského parku.

„V  prípade, že budú zverejnené výzvy na predkladanie žiadostí na elektronické označníky, ktoré by boli súčasťou autobusových zastávok, plánujeme sa uchádzať o mimorozpočtové zdroje aj v tomto prípade,“

dopĺňa Brieda.

Finančná spoluúčasť mesta na projektoch je nevyhnutná

Pri realizácii eurofondových projektov alebo zámerov zo štátnych dotácií je dôležité splnenie dvoch faktorov. Všetky takéto zdroje sú časovo viazané a samosprávy ich musia do určitého obdobia vyčerpať. Druhým je potrebná finančná spoluúčasť.

„V  súčasnom mimoriadnom období spojenom s výpadkom príjmov samospráv, nedokážeme všetky potrebné zdroje na spolufinancovanie projektov nájsť iba v rozpočte mesta. Vzhľadom na nízke zadlženie mesta, môžeme na tento účel využiť aj bankový úver, aby sa nestalo, že o financie z mimorozpočtových zdrojov nenávratne prídeme,“

vysvetľuje prvý zástupca primátora  Jakub Gajdošík.

Banská Bystrica je najmenej zadlžené krajské mesto

Po nástupe Jána Noska do funkcie primátora v roku 2014 bol dlh mesta Banská Bystrica vo výške takmer 14,5 milióna eur, čo predstavovalo v prepočte na jedného obyvateľa 187 eur. Dnes je Banská Bystrica s výškou dlhu 6,1 milióna eur (80 eur na obyvateľa) najmenej zadlženým krajským mestom na Slovensku.

Vďaka efektívnemu hospodáreniu v dobrých ekonomických časoch si mesto môže aj v súčasnom období krízy spôsobenej koronavírusom dovoliť čerpať úver a realizovať viaceré plánované investičné akcie.

„V čase priaznivej ekonomickej situácie sme hospodárili zodpovedne. Spoliehali sme sa na mestský rozpočet a získané mimorozpočtové zdroje. Aj napriek mnohým investičným projektom, ktoré sa nám podarilo zrealizovať, sme mesto zbytočne nezadlžovali. Práve naopak, dlh sme výrazne znížili,“

uzatvára Ján Nosko.