Utorkové mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici na návrh primátora Petra Gogolu schválilo podporu novému celomestskému podujatiu pod názvom „Cisárska vizitácia baníctva Banská Bystrica 2014?. K tomuto návrhu mali niektorí poslanci kritické poznámky.

Mesto chce v rámci rozvoja cestovného ruchu oživiť takmer úplne zaniknuté banícke tradície v meste pod Urpínom. Východiskom by malo byť 250. výročie cisárskej vizitácie – návštevy princa Leopolda a rímskeho kráľa Jozefa II., synov cisárovnej Márie Terézie, v baníckych regiónoch vtedajšieho Horného Uhorska. Toto okrúhle výročie by sa počas leta 2014 v Banskej Bystrici, susedných obciach Staré Hory a Špania Dolina, podľa predstaviteľov mesta malo osláviť veľkolepým podujatím podobným korunovačným slávnostiam v Bratislave, pričom už na budúci rok sa má uskutočniť prípravný ročník.

Podľa viceprimátorky Kataríny Čižmárovej s myšlienkou reštaurovať banícke tradície ju ešte v roku 2011 oslovili zástupcovia baníckych spolkov z Banskej Bystrice, Starých Hôr a Španej Doliny. „Mňa osobne ako rodáčku trápilo už dlhší čas, že banícka tradícia je v Banskej Bystrici nejako zaznávaná a je malý záujem to riešiť. Prihralo mi, že vo volebnom programe pána primátora bolo posilniť cestovný ruch. Toto by mohla byť jedna z priorít, ako sem dotiahnuť turistov – urobiť niečo zvláštne, výnimočné. Z cisárskej vizitácie by sa mala stať každoročná tradícia,“ uviedla Čižmárová pre agentúru SITA.

Vedúca odboru propagácie mesta Karin Graciasová-Šikulová, ktorá spracovala materiál do zastupiteľstva, ju doplnila: „Nevyužitie výročia historickej udalosti cisárskej vizitácie na podporu cestovného ruchu a baníckych tradícií v meste by bolo premárnením príležitosti. Denník od zástupcu cisárskeho dvora je autentickým záznamom, ktorý nám poslúži na vytvorenie a reanimáciu atmosféry v meste pre zorganizovanie tejto akcie.“

Historický rozvoj mesta Banská Bystrica bol minulosti založený najmä na ťažbe a spracovaní medi. Samotné bane, na rozdiel od Banskej Štiavnice či Kremnice, neboli v meste, ale hlavne na území dnešných obcí Staré Hory a Špania Dolina. Najväčší rozmach banského a mediarskeho priemyslu zažilo mesto pod Urpínom v rokoch 1494 – 1546, keď bane, huty a hámre spravovala Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť. Neskôr, keď sa dostupnejšie zásoby rudy vyťažili a na trhu poklesla cena medi, baníctvo v okolí Banskej Bystrice upadalo a koncom 19.storočia zaniklo.

V diskusii k tomuto bodu zaznievali z úst poslancov rôzne názory, od podporných až po kritické. „Chýba mi v tomto projekte silný partner z finančného hľadiska,“ povedal Ján Chladný (SDKÚ-DS). Ešte kritickejší bol Ladislav Slobodník (SMER-SD): „Podľa mňa je toto zavádzanie ľudí, pretože mesto na takéto maškarády nemá peniaze.“

Aj keď väčšina poslancov napokon za návrh „cisárskej vizitácie“ zahlasovala, vo vzduchu zostalo visieť niekoľko nezodpovedaných otázok. Napríklad: „Kedy bude hotová základná koncepcia rozvoja cestovného ruchu v meste, z ktorej budú vychádzať trebárs aj podobné akcie, zasadené do nejakého strategického kontextu? S akým balíkom financií na cestovný ruch z mestského rozpočtu bude môcť samospráva disponovať v rokoch 2013-14, keď sa mestu nedarí získavať eurofondy ani investície zvonka?“

Mesto Banská Bystrica má jednu nosnú akciu zapísanú aj do kultúrneho dedičstva Slovenska, ktorou je „Radvanský jarmok“. Od jarmoku sa oddelil „Deň mesta“ a vznikla ďalšia akcia „Grilliada“. Mesto vstúpilo do VISIT BB s.r.o. a Oblastnej organizácie cestovného ruchu Stredné Slovensko. Nie sú to zlé nápady, ale všetko sa to deje bez toho, aby sme vedeli, čo máme očakávať na konci deja a kde na to vezmeme. To hovoria odborníci.

Preto volanie po strategickej a merateľnej koncepcii rozvoja koncepcii cestovného ruchu v meste Banská Bystrica je v polovici volebného obdobia už skôr varovaním, ako dobrou radou. Vypočuje konečne niekto v meste aj hlas odborníkov na cestovný ruch?