Slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča sme zastihli v Banskej Bystrici počas osláv 10.výročia vstupu SR do Európskej únie. Bol na stretnutí so študentmi UMB a navštívil aj banskobystrický Európsky klub na Námestí SNP. V reštaurácii Zlatý Bažant práve začínal Európsky kultúrny a gastronomický festival. Položili sme mu niekoľko aktuálnych otázok.

Nebývalo zvykom, aby eurokomisári kandidovali vo voľbách do Európskeho parlamentu. Teraz vrátane vás až siedmi. Čo sa stalo?  

Keď sa ma ľudia pýtajú, ako funguje Európska komisia, odpovedám im, že je to niečo ako európska vláda a komisári sú takými jej ministrami. Vo väčšine krajín, keď sa chcete stať ministrom,  tak najskôr musíte získať dôveru od ľudí, musia vás zvoliť do národného parlamentu a potom sa sformuje vláda. No a toto je tendencia, ku ktorej, verím, bude smerovať aj celá EÚ.  Eurokomisár by mal  získať silný mandát z volieb od občanov.

Ako je to teraz?

Najskôr navrhne kandidáta na eurokomisára príslušná vláda členského štátu EÚ. Musí ho akceptovať predseda Európskej komisie no a potom prejdete „grilovaním“, teda vypočúvaním v Európskom parlamente, ktorý o vás hlasuje, či ste kompetentný. Je to teda odvodená demokracia, v ktorej je tých kontrol pomerne dosť, ale na konci príde otázka a kto vás volil?. Som presvedčený, že tí eurokomisári, ktorý prejdú eurovoľbami, na to už nebudú musieť odpovedať (úsmev).

Teraz slávime 10.výročie vstupu Slovenska do EÚ, ale zdá sa, že málo ľudí vie, o čom vlastne tá Únia je. Nie je to aj problém prístupu médií k tejto otázke?

Máte pravdu. Bohužiaľ väčšina médií nielen na Slovensku do veľkej miery preberá informácie skôr bulvárneho typu, ktoré prichádzajú najmä z Veľkej Británie. Vedia to zveličiť a zvýrazniť moment odtrhnutosti riešení v EÚ od reality, ako napríklad zakrivenie banánov, olivové oleje či fľaštičky. Keď sa to potom rozanalyzuje a preverí, tak sa zistí, že to bola nepravda alebo polopravda. Ale informácia už je vonku, je príťažlivá pre médiá a to výrazne deformuje vnímanie ľudí, odrádza ich to od záujmu o skutočné problémy Únie i od volieb.

Je na to nejaký liek? 

Ja sám mám niekedy problém ísť do médií s vážnou vecou, lebo to nie je populárne. Do informovania o EÚ by sa podľa mňa mali v budúcnosti viac vložiť aj národní lídri, ktorých ľudia poznajú a dôverujú im. To platí aj o regiónoch a miestnych médiách. Samozrejme sú tu aj sociálne siete a ďalšie informačné kanály, ktoré treba maximálne využívať

Sila alebo slabosť spoločenstva národov sa prejavuje v krízových situáciách. Jednou z nich je momentálne  Ukrajina. Akú úlohu tu podľa vás zohráva Európska únia?

Tá situácia okolo Ukrajiny je mimoriadne dramatická, celý svet hľadí na to, ako si Ukrajinci usporiadajú vzájomné vzťahy s Rusmi. Je vidieť, že tých 28 krajín EÚ má principiálne na tento problém rovnaký názor, čo sa prejavuje v jednotnej európskej pozícii. Na druhej strane je fakt, že ohľadom toho, do akej miery reagovať a pokračovať vo vyostrovaní  sankcií, je veľmi zložité, lebo to má rôzny dopad na jednotlivé členské krajiny EÚ. Preto sa o tejto otázke v Únii mimoriadne vážne diskutuje, aby sme sa neunáhlili. Ja vždy tvrdím, že je lepšie, keď medzi sebou hovoria diplomati, ako keď do toho začnú hovoriť generáli. Vždy to stojí menej a je to bezpečnejšie.

Existuje schodné riešenie narastajúceho konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom?

Európska únia bola od samého začiatku konfliktu za diplomatické riešenie na štvorstrannom základe, okrem Ukrajiny a Ruska aj  USA s EÚ. S Ukrajinou vlastne susedíme a sme v podstate jedinou organizáciou schopnou poskytnúť know-how, expertízu aj finančnú pomoc, USA sú garantom bezpečnosti pre západné a stredoeurópske krajiny. To, čo  začalo  v Ženeve, musí pokračovať. Napokon už to negatívne pociťuje aj Ruská federácia na finančných trhoch, čo najviac postihuje veľké ruské firmy a banky. To sú všetko faktory, ktoré spomaľujú vývoj v čase, keď aj my po piatich rokoch zaznamenávame  prvý krát rast ekonomiky, čo môže ohroziť táto napätá zahranično-politická situácia.

(mt) Foto: Mirka Chabadová