Rozhovor s mestským a regionálnym poslancom Ladislavom Topoľským o školstve v meste a dotáciách pre školské zariadenia.

Bystricoviny.sk sa venujú kauze protestu rodičov a pedagógov súkromných škôl a školských zariadení proti návrhu VZN o určení dotácii miezd a prevádzky všetkých školských zariadení na území mesta. O názor sme požiadali známeho odborníka na školské otázky, prednostu Krajského školského úradu v B.Bystrici a poslanca mestského i regionálneho zastupiteľstva za Smer – SD Ladislava Topoľského, ktorý je predsedom komisie MsZ pre školstvo a šport.

Ste dlhoročným riaditeľom prestížneho banskobystrického Gymnázia na Tajovského ulici, teraz prednostom Krajského školského úradu. Ako sa zmenilo školstvo na Slovensku dvadsať rokov po novembri ´89 z Vášho pohľadu?
Školstvo prešlo za posledných 20 rokov cestou, ktorá priniesla viaceré zmeny. Jednoznačne nedominuje jednotná škola, ale na trhu vzdelávania sa konštituovali noví zriaďovatelia zo strany cirkví a súkromných osôb. Začali vznikať nové vzdelávacie školy, ktoré uprednostňujú tvorivo – humanistické metódy a nielen vzdelávací obsah. Veľké zmeny nastali v školskej legislatíve, kde sa prijalo niekoľko dôležitých zákonov:
a) zákon o výchove a vzdelávaní
b) zákon o odbornom vzdelávaní
c) zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch
d) zákon o mládeži
e) zákon o športe
f) pred schválením je zákon o celoživotnom vzdelávaní
Veľmi dôležitou a podstatnou zmenou je, že vzdelávanie v školách sa uskutočňuje v dvoch rovinách. Štát určil štátny vzdelávací program a jednotlivé školy počnúc od materských, až po stredné si samostatne vytvoria vlastný školský vzdelávací program, podľa ktorého postupujú pri vzdelávaní svojich žiakov. Na druhej strane sa doteraz nepodarilo výrazne zlepšiť spoločenské a ekonomické postavenie učiteľov, hoci celá reforma nášho školského systému je postavená na práci a postojoch učiteľov.

Popri štátnych resp. obecných školách a školských zariadeniach vznikli cirkevné a súkromné. Aká je ich štartovacia čiara v meste Banská Bystrica?
Cirkevné a súkromné školy a školské zariadenia mohli vznikať po roku 1989. Štát od roku 2005 zveril materské a základné školy do zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a miest a stredné školy pod gesciu vyšších územných celkov. Ponechal si špeciálne školy, kde sú žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Každý zo zriaďovateľov, ak splní taxatívne vymedzené podmienky na založenie školy alebo školského zariadenia, môže dostať súhlas na zaradenie do siete škôl a školských zariadení a dostávať normatívny príspevok.

Ako prispieva štát a mesto na ich prevádzku?
Štát prispieva na školy a školské zariadenia formou normatívu, pričom koeficientami sa stanovuje ich výška pre rôzne typy škôl a zariadení rôznou sumou. Tento spôsob sa nazýva prenesený výkon štátnej správy. Existuje ešte druhý spôsob financovania a to originálny, kde samospráva prerozdeľuje finančné zdroje formou dotácie na mzdy a prevádzku z výnosu dane, ktorú obdrží od štátu.

Ak teda štát cez podielové dane dáva do mestského rozpočtu de facto príspevok na žiaka všeobecne v školskom zariadení, nemali by všetky dostávať rovnako?
Štát novelou zákona stanovil zmeny vo financovaní neštátnych základných umeleckých škôl, materských škôl, jazykových škôl a školských zariadení od 1.januára 2010. Zo sumy, ktorú si stanoví z daného finančného zdroja pre žiaka obecnej školy a zariadenia, musí prideliť na žiaka v cirkevnej inštitúcii 88 % a nestanovuje výšku príspevku pre žiaka neštátneho zariadenia. Ideálne by bolo, keby na každého žiaka bol rovnaký prídel, ale musíme si uvedomiť, že mesto prevádzkuje školské priestory, kde vykonávajú svoju činnosť súkromné školy a zariadenia a preto musí prídel na obecného žiaka dať väčší, aby mestské budovy boli schopné prevádzky. Určite aj súkromné zariadenia prispievajú nájmom na prevádzku, ale výška ich príspevku nemôže postačovať na pokrytie celkových nákladov na prevádzku a myslím si, že by nebolo spravodlivé vyžadovať od nich trhové ceny.

Zákon stanovuje nejaký paušál napríklad na záujmové školské krúžky, ktorých vyrástlo na Slovensku ako húb po daždi s množstvom žiakov. Ako sa dá skontrolovať, či tieto dotácie idú naozaj do tých správnych rúk?
V posledných dňoch krajské školské úrady skontrolovali predovšetkým súkromné centrá voľného času, kde došlo k enormnému nárastu počtu žiakov oproti roku 2008. Boli vykazované aj „čierne duše“, v záujmových útvaroch boli žiaci z celého Slovenska, jeden žiak bol vykazovaný v niekoľkých rovnako obsahových útvaroch a toľkokrát na neho bol pridelený aj príspevok. Jednoznačne v týchto prípadoch bol vykonaný podvod a preto od roku 2010 štát bude vykonávať dôslednú kontrolu pridelených prostriedkov.

Je podľa Vás prevádzka súkromných škôl a školských zariadení podnikaním alebo verejnoprospešnou činnosťou?
Prevádzka súkromných škôl a zariadení je nielen verejnoprospešnou činnosťou, ale aj podnikaním v edukačnom prostredí. Nemožno súhlasiť s názorom, že v tejto oblasti sa nevytvára zisk, v akej výške, to je už vec názoru. Súkromné zariadenia vytvárajú určite potrebnú konkurenciu pre obecné a je len na rodičovi, či je ochotný na základe ponuky a kvality prispievať z vlastného vrecka na výchovu a vzdelávanie svojho dieťaťa viac ako v obecnom zariadení.

Pedagógovia a rodičia detí zo súkromných škôl petíciou protestujú proti návrhu VZN o dotáciách na mzdy a prevádzku školských zariadení na území mesta. Tvrdia, že rozdelenie mestských dotácií v pomere 100:88:53 pre mestské, cirkevné a súkromné školské zariadenia je pre súkromné školy nespravodlivé, čo si o tom myslí odborník na školstvo?
Mesto môže rozdeľovať len tie finančné prostriedky, ktoré má pridelené. V žiadnom štáte EÚ štát nedotuje rovnako obecné a súkromné školské zaradenia, pretože prioritou sú štátne a obecné školy a zariadenia. O výške prerozdelenia je potrebné viesť odbornú diskusiu, nevnášať do nej emócie a nepoužívať argumentáciu o meste ako zlom otcovi k svojim deťom či vytvárať nátlakové akcie. Mrzí ma, že sa neuskutočnil zo strany mesta a zo strany súkromných zriaďovateľov okrúhly stôl k danej problematike, ale vydávajú sa jednostranné vyhlásenia.

A čo argument, že všetci rodičia ako daňoví poplatníci platia na území mesta dane rovnako, tak prečo by mali byť diferencované dotácie mesta na ich deti v rôznych typoch škôl a zariadení?
Je potrebné uvedomiť si, že mesto nebolo pri tom, keď vznikali súkromné zariadenia, ktoré mali na svoj vznik nárok. Ak prijmeme východiskovú filozofiu, že všetci platíme dane, potom treba prijať aj argument, aby si poskytovatelia rovnako prevádzkovali svoje zariadenia a nie, aby jeden prispieval viac a druhý menej.

V čom je teda podľa Vás spravodlivosť?
Spravodlivosť je v tom, že si môžem pre svoje dieťa vybrať školské zariadenie, ktoré je v ponuke a je len na rodičovi, či bude platiť za vzdelávaciu službu viac alebo menej.

Ako môže dopadnúť hlasovanie poslancov 15.decembra o spornom VZN, keďže mnohí z nich majú úplne rozdielne názory na tento problém?
Dopredu ťažko možno prejudikovať výsledok, v rámci demokracie sa vedie diskusia a rozhoduje záverečné hlasovanie.