Všimli ste si na hokeji maskota Barana? Fanda (21) nám prezradil, že okrem povzbudzovania na hokeji sa Baran zúčastňuje aj charitatívnych akcií. Čo celá práca Barana obnáša a aké sú hokejové celebrity prezradil v rozhovore pre Bystricoviny.sk.

Ako a kedy si si prvý krát obliekol prevlečenie Barana – maskota klubu HC´05?
Dostal som sa k tomu cez otcovho kamaráta, ktorý postavil Arénu Barani a vlastní aj maskota. Potreboval niekoho, kto by v prevlečení za Barana zabával divákov počas play-off zápasov, tak som mu s tým pomohol.

Koľko trvá obliekanie, čo to obnáša?
Obliekanie trvá asi 15-20 minút. Oblečenie maskota sa skladá z hlavy, trička s dlhým rukávom, na ktorom sú pripevnené ruky Barana a spodnej časti, na ktorej sú pripevnené nohy. Celá show potom trvá počas zápasov asi 2 hodiny. Je to dosť namáhavé, pretože človek sa potí, hlava Barana je ťažká a maskot musí byť neustále v pohybe a venovať sa divákom.

Ako Barana vnímajú diváci?
Diváci boli rôzni. Keďže zimný štadión nebol predtým pre diváka príliš pohodlný, našli sa aj takí, ktorí hundrali, že nevidia cez moju hlavu. Ale mnohí ma ponúkali pivom, fotili sa so mnou, kývali mi a dávali sme si „ťukesy“ – bola to super zábava. Niektoré menšie deti sa ma báli, no postupne si ma obľúbili, malí chlapci ma mnohokrát naháňali po celom štadióne a bili ma po hlave. Ľudia boli zvedaví, kto je Baran, nakúkali cez otvor a snažili sa zistiť moju identitu. Ja som to však nikdy nerobil pre svoju slávu, ale pre dobré meno Barana a snažil som sa svoju identitu skryť. Diváci mali a majú Barana radi, najmä deti, ktorým som počas zápasu venoval najviac času.

Aké zaujímavú kúsky si ako Baran predvádzal?
No, človek by sa čudoval, aké kúsky sa dajú robiť s takou baraňou hlavou. Na hokeji to boli skôr tance. Baran je smiešny už len tým, ako vyzerá a keď nahodí kolísavú chôdzu a len trošku sa zavrtí, už vtedy sa diváci smejú a bavia. Často som kýval divákom a dával si s nimi „ťukesy“, čo ich veľmi bavilo. Na hemofilických akciách, kde deti súťažili s hviezdami ako Hamšík, Handzuš, Budaj, Zedník, Greško a iní, som skákal vo vreci, behal cez prekážky, hral futbal aj hokejbal a robil kotrmelce. Bolo to namáhavé a musel som často oddychovať, bol som dehydrovaný a vyčerpaný. Ľudia okolo mňa však vždy boli skvelí a starali sa o mňa, napríklad pán Hamšík – otec Mareka Hamšíka, alebo priateľka Michala Handzuša sa mi snažili vždy vyhovieť, aby mi nič nechýbalo. Po väčšej akcii ma bolelo celé telo aj dva dni, ale stálo to za to.

Takže si sa zúčastňoval aj akcií mimo zimného štadióna?
Áno, hlavne akcií pre deti trpiace hemofíliou. Cieľom týchto akcií bolo pripraviť deťom deň, v ktorom si zašportujú a strávia pekný deň so svojimi rodičmi a blízkymi. Deti súťažili a stretli sa s hviezdami svetového futbalu a NHL, ale Baran bol aj tak asi ich najväčšou hviezdou. (Úsmev)

Dostával si za to aj nejakú odmenu?
Nič som nežiadal. Robil som to pre otcovho kamaráta, ktorý neskôr venoval nášmu fanklubu dva nové bubny. Na charitatívnych akciách pre hemofilikov som dostal od Mareka Hamšíka futbalovú loptu, ale najväčšou odmenou pre mňa bola radosť divákov a predovšetkým malých detí. Baranovi som spravil dobré meno a prirástol mi k srdcu. Aj preto po tom, čo som na hokeji prestal robiť maskota mi trochu vadilo, ak nejaký iný „Baran“ kazil moju prácu slabým výkonom.

Takže do prevlečenia Barana sa prezliekajú viacerí ľudia?
Baran sa už využíva tretí rok. Najprv na hokejovej exhibícii bol Baranom jeden žiacky tréner. Ja som robil Barana na domácich play-off zápasoch 1. ligy, neskôr ma vystriedal kamarát. Masku Barana dal vyrobiť Roman Miartuš, ktorý kedykoľvek zapožičiava Barana na akúkoľvek akciu – najmä však na hokej a akcie venované deťom trpiacim hemofíliou.

Prečo si „zavesil hlavu Barana na klinec“?
Vždy som bol, aj budem aktívnym fanúšikom. V hlave Barana mi bolo samému ťažko, keď som videl, ako moji priatelia fandia a ja sa k nim nemôžem plnohodnotne pripojiť. Preto som dal prednosť hlasnej podpore svojho milovaného klubu. Akcie pre hemofilikov však robím pravidelne a ak bude záujem, vždy rád pomôžem dobrej veci aj v budúcnosti. Tie deti si to zaslúžia.

Čo robíš v bežnom živote, študuješ, alebo pracuješ?
Pracujem v zdravotníctve. Vo svojej práci sa každý deň stretávam s chorými ľudmi a aj s deťmi, preto mi to nie je ľahostajné.

Dala ti práca Barana nejakú novú skúsenosť?
Určite áno! Zistil som, že aj svetové hviezdy ako Hamšík, či Handzuš sú normálni ľudia, ako my ostatní, žiadne namyslené celebrity. Ak som niečo potreboval, sám Mišo Handzuš mi to priniesol. Po zápase  s ďeťmi sám Marek Hamšík pobalil spotené futbalové dresy a odniesol ich. Tí chalani venujú množstvo času charite a predovšetkým mladým talentom. Pretože je dôležité, aby deti a mládež športovala a mala dostatok pohybu.

Teda si sa dostával aj do styku s hráčmi…
S hráčmi sa dostávam do styku aj v bežnom živote, nielen ako maskot a mám množstvo kamarátov z „A“ mužstva HC´05. Zažil som s nimi postup do Extraligy a oslavy postupu, s niektorými sa stretávam aj v súkromí. Na hemofilických akciách som sa stretol s hráčmi ako Zedník, Zajac, Budaj, Greško, Hamšík, Handzuš, Surový, Škrteľ, Stümpel, s hráčmi futbalovej Dukly a mnohými ďalšími.

Ktorý z hráčov HC05 je pre teba najvačšou osobnosťou a prečo?
Asi Jano Pardavý a samozrejme miláčik publika Imro Petrík, ktorý je bohužiaľ zranený. Všetci dúfame v jeho uzdravenie a skorý návrat na ľad. Moji obľúbení hráči sú aj Biro, Sabol, Češík a Bulík, ktorí si pamätajú ešte postup do Extraligy.

Čo hovoríš na Baranky – roztlieskavačky?
Baranky sú ambiciózne dievčatá a chcú napredovať, ale majú obmedzené podmienky, rovnako ako fanklub. Pravidelne trénujú, vymýšľajú choreografie, no nemajú od klubu finančnú podporu a v dnešnej dobe sa bez peňazí ťažko napreduje. Ale cením si ich snahu a energiu, ktorú venujú roztlieskavaniu.

Čo si celkovo myslíš o stave ľadového hokeja v Banskej Bystrici?
Hokej za posledné roky spravil obrovský krok dopredu. Vybudoval sa nový klub, ktorý píše svoju vlastnú úspešnú históriu a získal si mnoho fanúšikov. Hoci mnohí stále nezabúdajú na Iskru, ktorá tu dlhé roky bola a v našich srdciach ostane. „A“ mužstvo pracuje skvele a má vytvorené dobré podmienky – hrá v ňom mnoho odchovancov a postupne zabudovávajú aj dalších mladých hráčov. Mládež v Banskej Bystrici je však dosť slabá oproti minulým rokom, ale dúfam, že niektorí sa „vytiahnu“ a raz budú hrať Extraligu.

Ako vnímaš súčasnú hokejovú sezónu a kam myslíš, že to Barani dotiahnu?
Sezóna je skvele rozbehnutá, Barani vyhrávajú, diváci chodia na hokej vo veľkom počte a atmosféra je dobrá. Play-off by nám nemalo ujsť a tam už je to aj o šťastí, ktoré zatiaľ stoji pri nás a verím, že sa neodvráti práve v play-off. Máme skúsené mužstvo, ktoré sa určite ešte pred play-off doplní a verím, že skúsenosti a dobrá bystrická partia za pomoci skvelých pomôžu k historickému úspechu pre banskobystrický hokej.